Zrazu sa cítim inak. Neviem, čím to je. Možno je to len tento moment. Avšak, cítim sa triezva. Cítim sa lepšie. Cítim sa šťastnejšie. Cítim sa dobre. Keď myslím na to, ako zrazu nie si v mojom živote, necítim bolesť, necítim úzkosť… Cítim slobodu. Asi preto, že dlhšie si sa neozval. Najprv mi to bolo ľúto. Predsa len, som citlivejšia, avšak naučila som sa, že ťa v mojom živote nepotrebujem. Si to ty, kto potrebuje mňa, a ani o tom nevieš. Zatiaľ. Ale dnešným večerom si ma oslobodil a zároveň stratil.

Neviem, či ti to bude ľúto, neviem, či to postrehneš, pretože človek nemôže prísť o niečo, čo nikdy nemal. A je asi aj jedno, čo som si myslela či cítila ja.  Spomínam si na tie všetky vety, čo som ti venovala, a ty si nevenoval ani len pár minút mne, nieto ešte mojim vetám.

Ale tak to občas býva – strácame čas s niekým, kto ho nechce strácať s nami. 

pinterest.com

Nás to napĺňa, nás to teší, až do tohto momentu… 

Keď si uvedomím svoju hodnotu, aká je veľká. Väčšia než ty a tvoje reči, tvoje oči, tvoj úsmev. Už nepotrebujem počúvať tvoje sladké slová, už nepotrebujem niekoho ako ty. Už nemám v pláne spríjemniť ti tvoje nudné chvíľky. Už nemám v pláne sa s tebou rozprávať o hudbe, hrách či vesmíre. Nemám v pláne sa s tebou rozprávať o ničom. 

Mám na viac ako na takého… chlapca. Áno, chlapca. To chlapci sa zahrávajú… Hrajú hru a hľadajú zábavu v nudných dňoch. A ja by som chcela vedieť, či si uvedomíš, že si ma stratil len kvôli tvojej hlúposti, len pre zábavu. 

Keď sa prestanem s tebou baviť, keď si ťa prestanem všímať, a vlastne… Ja ani nemusím nič robiť, aby si si to všimol. Lebo je mi to už jedno, či niečo uvidíš, či nie. Je mi ťa len ľúto. Poznali sme sa toľké roky, teda poznali aj nepoznali. Nemôžem ťa nazvať mojím kamarátom, lebo to by si o mne musel niečo vedieť. A meno nestačí. Nemôžem ťa nazvať mojím známym, lebo vďaka ľuďom okolo teba vieš o mne trošku viac, ako by si chcel. Stačí, keď sedíš a počúvaš. V tom si dobrý. 

Stávaš sa nikým… 

V tejto dobe som prišla o viacerých ľudí, na ktorých mi záležalo. A tí vedeli viac ako ty, no nebolelo ma to tak. Takže nevidím dôvod, prečo by ma to malo bolieť s tebou. 

Naozaj dúfam, že si svoje chyby uvedomíš, aj keď u mňa ich už nenapravíš, lebo ti neverím, ale dúfam, že ich už nespravíš. Ah, aká som sladká… Ja ešte myslím na tvoje chyby. 

Mojou chybou si bol ty. Avšak chyby sú na to, aby sme ich napravili a ja ich napravujem tým, že teba odstraňujem z mojich slov, viet, života. Neznámi ľudia sa viac zaujímajú ako ty. 

pinterest.com

Dlho mi trvalo, kým som vytriezvela… 

Dlho mi trvalo uvedomiť si svoju hodnotu. Avšak si ma nejako držal, zaslepoval. Aj keď… Nie, nemôžem zo všetkého obviňovať teba. Toto je moja chyba. Ja som chcela radšej vidieť teba ako pravdu. Chcela som počuť aspoň na chvíľu tvoj hlas, aj za cenu toho, že sa budem správať ako bláznivá tínadžerka. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ten pocit, keď milujem a nič ma nebolí

Avšak nestačí mi sa už len tešiť z ničoho. Mám svoje túžby, sny. Viem, čo chcem a idem si za tým. A čakať a dúfať, že ty si uvedomíš, že aj ty chceš to, čo ja, je hlúpe a nemožné. Vďaka tvojim slovám som si myslela, že to naozaj možno vidíš, len si to potrebuješ dať dokopy.

 A dal si si to dokopy… 

Škoda, že si nebol aspoň v tom chlap a nepovedal si to priamo. Ale mať hlúpe narážky a reči, na to chlap si. Nevadí… Lepšie neskoro ako nikdy. Teda aj keď som sa stratila v tebe, aspoň si ma motivoval v tom, čo milujem, a to je písanie. 

Takže všetko zlé je na niečo dobré. Stratila som nejaký ten čas, stratila som pár momentov, stratila som samu seba, ale aj keď niekto by videl viac zlého ako dobrého, tak to nevidím až tak negatívne. Zistila som, kto si, zistila som, kto som ja – ako s tebou, tak aj bez teba. 

Zistila som, že je hlúpe čakať na niekoho, kým zmení názor, keď mu príde do života niekto úžasný. Lebo ak niekto taký príde, musíš sa snažiť udržať si ho od prvého momentu, ako to zbadáš. Ty si nerobil nič. 

pinterest.com

Mrzí ma, že si vo mne nevidel viac… Aspoň toľko, ako som ja videla v tebe… 

Mrzí ma, že si ma zaradil medzi tie tvoje „kamarátky.“ Mrzí ma, že si ma nechcel vidieť inak a ani si nedal tomu celému šancu. Mrzí ma, ako si sa zachoval a ako sa správaš. Mrzí ma, že si chcel len jedno, nie všetko. Mrzí ma, lebo si bol viac a zmenil si sa na nič. Mrzí ma toho veľa, avšak mení sa to na: „Už ma to viac nemrzí.“ 

Som šťastná, že môžem povedať, že som sa od teba oslobodila. Aj keď ma bude čakať ešte jedna skúška. A to dokázať, že som naozaj slobodná… A to nekomunikovať s tebou. Jemne ťa ignorovať. Nerada to robím, ale inak vytriezvieť neviem. Zatiaľ to ide jednoducho, keďže mi nepíšeš, neriešiš. Ale netuším, ako dlho to takto pôjde. 

A keď to príde, bude to ťažké… 

Nie preto, že si to ty, ale preto, aká som ja. Ale zmenil si ma. Urobil si ma silnejšou, a preto to dokážem a teba to ani nijako nezasiahne. Neviem, či si to vôbec všimneš, ale možno ťa podceňujem. Veď kto bude teraz tvoja hra, výzva a chtíč? 

Nebojím sa, ty si nájdeš rýchlo náhradu. Len škoda, že nikdy nebude taká dobrá ako ja. Ale ty vlastne nehľadáš niekoho, ako som ja. Hľadáš len zábavu a tú ti vie ponúknuť hocikto. To, čo som ti ponúkala ja, bolo viac. Ale len hlupák chce – to jedno miesto toho – to všetko. 

O toho jedného menej v mojom živote… 

Autor: Michaela

Coverphoto: Photo by BRDNK Vision on Unsplash

Facebook komentáre