Veľmi dlho som bola zaseknutá v živote čakaním na to, čo si vyberieš. Prišiel si tak náhle, vtrhol si do môjho života v momente, kedy som to nečakala, a zároveň, kedy som to najviac potrebovala. Bol si tam na pár pekných chvíľ, no pre mňa to znamenalo mnoho. Dovolil si mi znova cítiť, aké to je mať niekoho rád, no bol v tom háčik.
Bola tu ona a stále je – ona, s ktorou si bol už niekoľko rokov, no nebol si s ňou šťastný.Vedel si to ty, vedela som to aj ja. Veľakrát si mi rozprával, ako to už nedávaš, ako by si to najradšej ukončil, že nevládzeš. A ja som ťa v tom podporovala.
pinterest.com
Dovolil si, aby som si naivne myslela, že to myslíš vážne a že sa tak jedného dňa naozaj stane. Odišli ste spolu na dovolenku a ja som stále dúfala, že sa vrátiš a povieš, vybral som si teba.
No nestalo sa…
Vieš, viac ako pozeranie na vaše fotky ma zabíjali moje myšlienky a predstavy, ako ste tam spolu. Ako tráviš tie pekné chvíle s ňou a nie so mnou. Ako je to nesprávne, nespravodlivé. Veľakrát som premýšľala, či jej nenapísať, no malo by to vôbec význam? Čo by som urobila ja na jej mieste?
Nikdy som ľuďom nechcela ubližovať spôsobom, akým by som si nepriala, aby niekto niekedy ublížil mne. No v tomto prípade, v prípade, kde si bol ty, som sa obhajovala tým, že ona nie je správny človek, že si to aj tak trochu zaslúži, keď sa tak správa.
Prešla dlhá doba a stále sa nič nezmenilo… Stále mám iba tie dennodenné správy od teba, smajlíky, no žiadne skutky, žiadna zmena. A ja už nevládzem.
Nevládzem čakať, nevládzem sa utápať v predstavách, ako s ňou tráviš čas. Už naozaj nedávam to, ako sa ozývaš, keď práve nie je pri tebe, že kde som, čo robím. Už nemám chuť plánovať dni s tebou a čakať, kedy si nájdeš aj ty čas na mňa.
Musím sa pohnúť vpred…
pinterest.com
Takýto život nie je pre mňa, takto som si to nepredstavovala. Musím sa pohnúť ďalej z tohto vysedeného miesta a začať konečne žiť, bez čakania na niekoho, kto o mňa aj tak koniec koncov nestojí.
Kladiem si len poslednú otázku…
Prečo?
Prečo toto všetko vlastne? Prečo máš potrebu dávať mi nádeje, keď sám vieš, že nič zmeniť nechceš? Prečo si vo mne oživil city, keď si vedel, že som po všetkých tých vzťahoch a „láskach“ zlomená? Prečo si vôbec dovolil, aby sa to takto skončilo?
Končím…
Bude to ťažké, budeš mi chýbať, no ja sa musím pohnúť ďalej. A ver mi, jedného dňa zistíš už aj ty, čo vlastne chceš. A ja som si stopercentne istá, že ona to nebude. A potom pochopíš všetko.
Ale vtedy budú moje slová také, ako tvoje teraz: Nemám čas to riešiť…
Autor: Terka Kypusová
Coverphoto: pexels.com
Ak by si nám aj ty rada zaslala svoj príbeh, pošli ho na ulomkyzeny@gmail.com.
