Dnes si mi napísal. Prvú správu si vymazal. Pravdepodobne… Lebo ju písala ona, nie ty. Druhú si písal ty, avšak nad dozorom. Čo sa to s tebou stalo? Ako si mohol až takto klesnúť? Vymenil si ma. Vymazal si ma. Neverím, že je koniec. Toľké roky sme spolu ťahali a zrazu zo dňa na deň. Lebo ona povie a ty počúvneš. Ako dobre ťa len vycvičila. Si jej psík, gratulujem ti. Bodaj by ťa jedného dňa ľúbila tak ako ty ju. Uvedomuješ si, že ti neverí? Uvedomuješ si, že ťa chce pod kontrolou? 

To je naozaj vzťah, ktorý chceš? Ah, zabudla som… sex. Vďaka zaň. Koľko vzťahov by ani len neexistovalo nebyť sexu. Nie som na tom inak… Ale o tom písať nechcem. 

pinterest.com

Chcem písať o tom, ako si mi napísal… 

O tom, ako si mi napísal, nech už ťa nikdy nekontaktujem, lebo to nie je fér voči tvojej frajerke. Au. A čo je fér voči mne? Ale zabudla som, že ja tu nie som tá dôležitá. Na mojich citoch nezáleží. Na mne prestalo záležať už veľmi dávno. 

Kedy sa to stalo? Kedy som získala odznak cudzinca? To sa všetka láska len tak vytratí? Naozaj to takto funguje? Nedokážem tomu uveriť, avšak hovorí sa, že činy dokazujú viac ako slová. A ty mi dokazuješ, ako si ma vymazal. Hovoríš mi potajme, že na mňa nikdy nezabudneš a že ti chýbam.

Potajomky… 

Vymazávaš správy, ktoré mi píšeš. Ak ich náhodou nestihneš vymazať, tvrdíš jej, ako ma klameš, aby si mi neublížil. Ale že už ti dávno na mne nezáleží. Klameš ako mňa, tak i ju. Či? Ale tvoje činy dokazujú, že jediná klamaná som ja. 

A ty si sa zmenil. Nepoznám ťa. Nespoznávam ťa. Naše priateľstvo, naše puto sa roztrhlo. Zničil si ho. Lebo však… Aký povrchný si. Asi to všetko je aj dobré, lebo mi otváraš oči. Ublížil si mi nie jedenkrát, avšak to nie je dôležité, koľko… Ale teraz si ma zničil. Poznáte to – všetko zlé je na niečo dobré. A toto? 

pinterest.com

Nechcem byť ako ty… 

Nechcem urobiť tie chyby čo ty. Aj keď to neviem ovplyvniť, ako by som sa ja zachovala v tvojej situácii, avšak viem ovplyvniť, ako sa mám zachovať v mojej momentálnej situácii. 

Chcela som napísať, ako si myslím, že medzi ženou a mužom neexistuje priateľstvo, avšak tomu neverím. My sme to priateľstvo mali. Áno, mali sme momenty, kedy sme sa vymykali z normálu. Kedy sme padali, že chceme viac. 

Ale úprimne? 

Obaja vieme, že to nebola láska. Bol to ten pocit istoty a bezpečia, čo sme mali. Aj keď ja už ani neviem, čo sme vlastne mali. Lebo my už nie sme a nemáme nič. Spomienky sa pomaly strácajú, naše správy sú vymazané, kontakty zablokované. Ostalo nám vôbec niečo? Nepamätám sa. Nespomínam si. 

Neverím, ako človek dokáže niekoho tak ľahko vymazať. Stačí jedna osoba, stačí láska, stačí jeden okamih a zrazu vy už viac nie ste. A najsmutnejšie je to, že túto vetu viem použiť u viacerých. 

A ešte smutnejšie je, že si začínam myslieť, že to ja nie som tá dobrá, že so mnou niečo nie je dobré, a preto teraz jediné, čo mám, je zlomené srdce, zlomené priateľstvo, zlomenú samu seba. 

pinterest.com

Začínam o sebe pochybovať… 

Čo s človekom dokáže urobiť bolesť… Nevládzem písať, nevládzem vytvárať vety a obviňovať. Lebo asi by som sa mala pozrieť do zrkadla. Každý zažil tento pocit. Každý bol už v mojej koži. Verím, že sa z toho vyspím a ako dni pôjdu, tak ako ty si všetko okolo mňa vymazal, urobím to aj ja. Moja hrdosť ma popoženie. 

Ale naozaj verím, že príde deň, kedy sa vrátiš… Kedy váš vzťah skončí a ty ma budeš všade hľadať, ale nikde ma už nenájdeš. Ja mám na teba čakať? Kým ti ona dovolí? Koľko máme rokov? Keď sa takto správame? Tak veľmi ma to zaráža.

Ale možno by som nebola iná. Netuším. Rozhodol si sa ma vymazať, a tak mi neostáva nič iné, len urobiť to, čo si napísal. Nepísať ti, lebo to nie je fér voči nej. Vymazať ťa z telefónu, zo sociálnych sietí, zo života. Spomienky sa stanú mizivé, až sa stratia úplne. Tvoje miesto v mojom srdci ostane prázdne. To miesto nedokáže nikto nahradiť. Bol si unikát a vytvoril si si v ňom priestor, ktorý tam nebol. Strážil si si ho a je len tvoje. Lenže si sa z neho vymkol. A náhradný kľúč neexistuje. 

Verím, že si sa rozhodol správne… 

Naše ukončenie je začiatok tvojej radosti. Môžeš pokojne dýchať, lebo ja odchádzam. Ja prestávam existovať. Už nemusíš klamať. Už môžeš len žiť. Idem vyniesť tvoje posledné veci, ktoré mi po tebe ostali. 

Stávame sa cudzincami, aby sme sa jeden deň mohli znova spoznať. Stávame sa cudzincami, aby sme sa jeden deň znova stretli ako noví ľudia. 

Tvoje miesto v mojom srdci už ostáva navždy prázdne, ale nikde nie je povedané, že si niekto nedokáže urobiť lepšie. O tom sú výzvy. 

pinterest.com

Kto ju dokáže prijať? 

Avšak som zabudla spomenúť tú tretiu správu, ktorú si mi napísal. O tom, ako ťa mám nechať na pokoji, že si vážiš moje priateľstvo, ale ju si vážiš viac, že nikdy si ma nechcel, lebo aj kebyže áno, tak s tým niečo urobíš. Avšak si neuvedomuješ, že ja som ti nikdy nedala signál, aby si to robil. 

Posledná správa od teba ma šokovala a nečakala som to. Ublížila mi, lebo tam píšeš, ako keby si ma nikdy nepoznal. Píšeš tam nepravdy. A ja neverím vlastným očiam. Viem, že to píšeš ty, lebo ťa poznám, avšak tie slová, čo píšeš, ako keby neboli z tvojej hlavy. 

Viem, že sú z jej. Zmenil si sa. Kvôli nej. A takého človeka by som v živote nechcela, aj kebyže ty chceš. Napísal si mi ako nejakej úbohej žene, že dúfaš, že nájdem niečo také ako ty… Tak potom rozhodne ja netúžim a ani to nechcem. Láska nás dokáže zaslepiť. Tak úboho si mi napísal. Tak úboho si sa zachoval. A snažíš sa to celé hodiť na mňa? 

Ale život je taký… 

Občas dostávame odpovede, aj keď si nepoložíme otázku. 

Asi si nikdy v mojom živote nemal byť. Bol si len dôkaz toho, že priateľstvo medzi mužom a ženou nemôže fungovať či existovať, lebo ho vždy niečo rozbije. Kedysi som v to priateľstvo verila, no vďaka tebe a tvojej poslednej správe už neverím. Neviem či ti mám poďakovať, ale ono je to vlastne jedno, lebo už ti nemám nikdy odpovedať ani napísať. Tak teda aspoň takto… Všetko dobré, D. 

Autor: Michaela

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Venované mužovi, ktorý ma zranil

Coverphoto: Photo by Carlos Lindner on Unsplash

Facebook komentáre