Neviem ako ty, ale ja sa nedokážem zamilovať ihneď. Teda len čo niekoho spoznám. Môže ma ten človek zaujať, môže vo mne vzbudiť pozornosť, dokonca i nejakú magickú príťažlivosť. Ale nie lásku. Občas mi to chvíľu trvá, kým sa zamilujem. A občas sa z tej chvíle stanú mesiace a ten dotyčný to so mnou vzdá. Odíde preč so slovami, že si neviem vážiť, čo mi dáva, a sem-tam sa nájdu i takí, ktorí k tomu pripoja pár nepekných slov.

Na strednej škole, odkedy už prešlo nejaké to desaťročie, som mala kamošku, ktorá v tomto predstavovala môj pravý opak. Len čo sme sa ocitli medzi ľuďmi, ona sa zamilovala. Totálne… Milovala, aj keď nevedela, aký ten človek v skutočnosti je. Niekedy mi to pripadalo, ako keby mala v hlave len tlačidlo s názvom: Chcem sa zamilovať! a po jeho stlačení to prišlo… Láska, o ktorej som počúvala niekedy pár dní, niekedy pár týždňov a ak sa jej „pošťastilo,“ tak aj celé mesiace.

A ja som sa len pozerala na to, ako mi čas plynie pomedzi prsty, a nechápala som, prečo sa láska nedokáže usídliť aj v mojej duši.

pinterest.com

Stretávala som rovnaké množstvo ľudí ako ona, no lásku na život a na smrť som medzi nimi nedokázala nájsť. Vlastne som nenašla ani len obyčajnú, priemernú lásku. Iba náklonnosť, záujem, vzrušenie… V tom mladom veku som to niesla celkom ťažko. Hlavne ak som sa po celý ten čas dívala na to, ako moja najlepšia kamoška lieta z lásky do lásky. A tak neskôr nastali obdobia, kedy som zostala vo vzťahu, v ktorom som lásku necítila, hoci som ju cítiť chcela. A aj také, kedy som sa na to radšej vykašľala a zostala som sama.

Dnes to beriem ako fakt, ako súčasť mojej osobnosti. Za celý svoj život som skutočne milovala iba raz a tá láska vznikala postupne. Rozvíjali ju skutky, ktoré ten druhý robil, aj keď nemusel, a trpezlivosť, ktorú sme museli vynaložiť obaja. Jednoducho som stretla človeka úplne rovnakého, ako som i ja. A hoci tá láska nemala šťastný koniec, veľa som sa od nej naučila. Zistila som, že nie je chyba vo mne, že nie som jediná, ktorá sa nedokáže zamilovať na počkanie.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nenaplnené predstavy môžu byť tvojím osudom

Je láska, ktorá prichádza hneď, skutočná?

pinterest.com

Túto otázku si kladiem celkom často a čoraz viac sa prikláňam k odpovedi „Nie.“ Na začiatku môže vzplanúť neuveriteľná túžba, ktorá sa však láskou stane až po nejakom čase. To čaro prvého okamihu je len štartovacou čiarou pre plnohodnotný vzťah. Akýmsi plynulým procesom dvaja ľudia, ktorí pociťujú záujem, pomaly prejdú k láske. K vzájomnej úcte, rešpektu…

Postupom času prichádzam na to, že je takých ľudí viac. A zväčša ide o niekoho, kto priveľmi premýšľa, kto sa neuspokojí s tým, čo mu život narýchlo ponúkne, ale radšej sa skúsi otočiť a začne niečo nové hľadať sám. Niekedy mám pocit, že nás nie je veľa, ale keď sa predsa len zaľúbime, vzťah je o niečo hodnotnejší… Za ten čas, ktorý od prvého stretnutia prešiel, sme si dokázali s danou osobou vybudovať i priateľstvo, nielen vášnivé vzplanutie citov.

A tak by som tým, ktorí nedokážu milovať na počkanie, chcela odkázať len jediné… Nie ste sami. A už vôbec nie ste bezcitní či chladní. Jednoducho len viete rozlíšiť „lásku od lásky.“ Pravý vzťah od niečoho, čo sa na lásku iba hrá. A kvôli niečomu takému sa oplatí počkať…

Autor: Tina

Coverphoto: Photo by Daria Shevtsova from Pexels

Facebook komentáre