Dnes si dovolím prehovoriť k nám ženám trochu iným spôsobom ako zvyčajne. Dnes budem hovoriť o mužoch. Nebudem však hovoriť o mužoch, ktorí nás zranili. Nie o tých, ktorí nám ublížili. Takých príbehov tu už bolo dosť. Dnes budem hovoriť o tých, ktorým sme ublížili MY.
Dnes budem hovoriť o tých, ktorým sme balamutili hlavy a nakoniec im povedali rázne zbohom. O tých, ktorým sme sľúbili stretnutie, no nakoniec naň neprišli, pretože nás zlákala minulosť. O tých, ktorým sme prisahali vernosť, no nakoniec zhrešili tým najhorším možným spôsobom. O tých, ktorých lásku sme premárnili a nedovolili im vstúpiť do nášho srdca, hoci sa neskutočne snažili. O tých, ktorí si zaslúžia, aby boli spomenutí.
Aj títo muži existujú, akurát na nich akosi zabúdame. Točíme sa dokola okolo tých „najhorších a najchladnejších“ a pritom my samy sa správame nesprávne. Robíme presne tie isté chyby ako tí muži, ktorí ublížili nám. Koľkokrát horšie. Vodíme za nos a odkopávame. Sľubujeme, no porušujeme. Dovoľujeme, no zakazujeme. Klameme. Podvádzame. A koniec koncov, ľutujeme.
Každá z nás túži po láske. Každá. Ukážte mi tú, ktorá chce žiť životom samotárky až do smrti. Žiadna taká neexistuje. Každá z nás čaká, že raz stretne muža, po koho boku umrie. Modlí sa každý jeden deň. Predstavuje si ho každé jedno ráno. Túži po ňom a želá si ho zo všetkého najviac.
pinterest.com
A vtedy, keď ho konečne stretne a získa si jeho srdce, si akosi prestane vážiť. Prestane ďakovať za chvíle, ktoré jej život priniesol. Prestane ďakovať jemu. Prestane sa tešiť momentom, ktoré prežíva. Prestane sa tešiť jemu. Začne spoločné chvíle brať ako samozrejmosť. Začne si uvedomovať svoju dôležitosť, začne samú seba stavať na piedestál a prestane milovať. Veď už získala čo chcela. Načo bojovať ďalej. Načo udržiavať oheň tam, kde kedysi vládla zima? Prestane si vážiť momenty s mužom, prestane byť vďačná a prestane ľúbiť. Z lásky, ktorú hľadala, ostanú už len pokusy naivného muža o priazeň a opätovanú lásku. Robí to. Robí presne tie veci, ktoré kedysi ubližovali jej.
Túžime po človeku, ktorý bude k nám dobrý a bude nám schopný zniesť modré z neba, a keď k takému prídeme, nechceme ho. Odkopneme ho, pretože sme stretli niekoho, niečo lepšie.
Čo dalo žene toľko sily manipulovať s mužským srdcom?
Čo dalo toľko sily mužovi, ktorý nás tomu naučil?
Začarovaný kruh, ktorý sme sami vytvorili tým, že chceme milovať, no zároveň nemilujeme. Podvádzame. Ubližujeme. Píšeme tým, ktorým na nás nezáleží a ignorujeme tých, ktorí si pre nás idú srdce vyliať.
Buďme viac ženami. Nebuďme tými chladnými obrazmi mužského zahrávania. Dávajme lásku, nebuďme lacnou kópiou „tých“ mužov.
Mnohokrát ignorujeme šťastie, ktoré máme na dosah, kvôli šťastiu, ktoré nám uniklo. Vážme si mužov, ktorí robia pre nás veľké veci. Poďakujme za kvety. Pochváľme nevydarené jedlo, ktoré nám s láskou pripravili. Potešme sa darčeku, ktorý netrafili. Vážme si, že to robia pre nás.
Pretože v opačnom prípade na nás niekde tam vonku zas čaká niekto, kto to robiť nebude. Nič z toho, čo sme si vysnívali. A my budeme opäť slepo zaľúbené do človeka, ktorý našu lásku nevníma. Dobrovoľne prehliada. Neváži si všetky tie úprimné chvíle a momenty, ktoré mu budeme vytvárať. A my sa opäť ocitneme v tom začarovanom kruhu, až nato, že tentokrát úplne na jeho dne….
coverphoto: Photo by Toni Hukkanen on Unsplash
