Asi množstvo z vás si prešlo rozchodom. A asi všetci poznáte ten pocit, ktorý je s rozchodom spojený. Výčitky, pocit viny, smútok za tým, čo bolo, nejasná vyhliadka do budúcnosti a možno i pocit úľavy, že sme z toho konečne vonku. Rozchod je mix emócií, na ktorý sa vopred pripraviť nedá. No zároveň je rozchod aj mix vedomostí, ktoré by sme si za iných okolností nikdy neuvedomili, a, žiaľ, mnohí si ich neuvedomia ani vtedy, ak si rozchodom prechádzajú.
Aj ja som taká bola. Myslela som si, že mi vzťahy jednoducho nevyšli. No keď som konečne našla odhodlanie pozrieť sa aj do svojho vnútra, uvedomila som si, že v bilancovaní musím vždy začať od seba.
unsplash.com
Vždy som chcela muža, ktorý bude mať vo všetkom jasno…
Jednoducho ak sa ma niekto spýtal, aký by mal byť muž mojich snov, predstavila som si chlapa, ktorý presne vie, čo ku mne cíti, ktorý o problémoch s pokojom diskutuje a neuráža sa za každú hlúposť, ktorý už našiel svoj životný smer, vie, po akej ceste sa chce uberať, a neočakáva, že príchodom ženy do jeho života sa vyriešia mnohé jeho mindráky. Stále si myslím, že som netúžila po ničom „extra“. Chcela som (a vlastne stále aj chcem) muža, ktorý sa vo vlastnom živote nestratil…
No moje predchádzajúce vzťahy boli úplne iné… Stretávala som partnerov, ktorí mali jasno jedine v tom, že v ničom jasno zatiaľ nemajú. Priznávam, hnevala som sa. A taktiež musím spomenúť i to, že som niekedy v takomto vzťahu čakala, že sa niečo zmení, pretože láska bola silnejšia ako moje rozhorčenie z toho, že veci nejdú tak, ako by mali.
A tak som sa ocitla vo vzťahoch, ktoré mi nevyhovovali…
Namiesto „s mužom činu“ som žila s mužom, ktorý všade, kam sa pohol, tápal. Jazda autom s ním bola peklom, pretože sa s volantom nikdy neskamarátil. Žiarovku do digestora som hľadala v obchode ja a následne som ju tam i sama zašraubovala, lebo on netušil, kde sa „takéto veci“ kupujú. Párkrát sa ma spýtal, či by nemal zmeniť prácu, a ak áno, čo by mal asi robiť. Nezhody viedli do hádok, v ktorých mal tendenciu brániť sa útokom, a pritom by postačil jeden úplne pokojný rozhovor, v ktorom na chvíľu umlčí svoje ego…
Mohla by som menovať tisíc vecí, ktoré mi vo vzťahu robili vrásky, ale nikdy by som sa potom nedostala k podstate. A tou je to, že v tom čase som ani ja nebola ženou, ktorá má vo všetkom jasno, no trvala som na tom, aby som takého muža stretla. A hoci sa vraví, že protiklady sa priťahujú, v tomto prípade to neplatí. Môžeme sa postaviť aj na hlavu, no po čase i tak zistíme, že partner je naším verným zrkadlom.
unsplash.com
Trvalo mi dlho, kým som pochopila, že v druhých nikdy nenájdem to, čo sama v sebe nemám…
Aj napriek tomu, že to tak veľmi chcem a možno i potrebujem. Prešlo niekoľko rokov, počas ktorých som si prešla bolestivými rozchodmi, kým som zistila, že ak chcem muža svojich snov, musím sa stať ženou, na ktorú bude tento muž právom hrdý.
Týmto vám určite nechcem povedať, že ak ste sa ocitli vo vzťahu s manipulátorom, s narkomanom či násilníkom, ktorý nevie ovládať svoje emócie, zaslúžite si to. Chcem vám povedať len jedno…
Ak dlho neviete nájsť nikoho, kto by bol v praxi podľa vašich predstáv, zatiaľ ste sa v živote neprehupli do fázy, v ktorej takéhoto človeka môžete k sebe pritiahnuť.
Viem, nepočúva sa to ľahko…
Nik z nás nechce počuť, že začať musíme od seba. Ak by mi to niekto povedal v čase, keď som zúfala zo svojho zúfalého chlapa, tiež sa urazím… Veď ja predsa s tým, aký je, nič nemám, nie? No… Nie je to tak celkom pravda. Síce nemám vplyv na to, ako sa ten človek pretĺka životom, no určite som v nemalej miere ovplyvnila, že som ho do svojho života pustila.
Preto by som tým, ktorým vzťahy nevyšli, chcela odkázať len jedno. Nič nie je náhoda. A už vôbec nie sú náhodné stretnutia, ktoré zažívame. Ja som vďaka svojmu ex zistila to, že v mnohých veciach nemám jasno ani ja.
unsplash.com
Napríklad…
V otázke materstva som si nahovárala, že deti jednoznačne chcem, a to dokonca do istého veku, no na druhej strane mi táto predstava naháňala strach. V otázke detí som teda jasno vôbec nemala, ale tvárila som sa, že áno. Ak by som vtedy našla muža svojich snov a stal by sa z neho otec mojich detí, dnes by som trpela, pretože by som čoskoro pochopila, že deti jednoducho nechcem.
Viac som sa spoliehala na to, čo sa robiť má, ako na to, čo chcem. Takisto som v sebe nemala vyriešený vzťah s mojimi rodičmi. Uchovávala som si v sebe skrytý hnev a navonok som sa tvárila, že mám túto kapitolu v sebe dávno vyriešenú a uzavretú. Svojím spôsobom som v živote nemala jasno rovnako ako on, len s tým rozdielom, že obaja sme tápali v iných oblastiach života.
Vzťahy sú naším zrkadlom, v ktorom sa musíme naučiť čítať. Občas aj medzi riadkami… Pretože koľkými boľavými vzťahmi si musíme prejsť, kým pochopíme, že v druhých nikdy nenájdeme to, čo sami v sebe nemáme?
Coverphoto: Photo by Gijs Coolen on Unsplash
