Odkedy sa všetko skončilo, často sa pristihnem pri tom, ako len sedím a premýšľam. Nič iné mi totiž ani neostáva. Času mám viac ako dosť. Už sa s ním nemám s kým podeliť, nemusím sa nikomu prispôsobovať. A myšlienok… Tých mám omnoho viac, ako by som si občas želala. Naozaj by som chcela, aby ten vír otázok a domnienok aspoň na chvíľu stíchol. No zároveň viem, že ak ja nenájdem spôsob, ako moju bolesť umlčať, ona sama neodznie.
Snažila som sa ju ignorovať. Dlho. Riadila som sa všetkými tými radami, ktorých gro spočívalo v tom, že sa mám niečím zamestnať. V ženských časopisoch písali, aby som začala chodiť na jógu, namiesto randenia s tebou „randila“ s kamoškami, našla si nejaký kurz, ktorý ma vytiahne do nového kolektívu, začala športovať, maľovať, bicyklovať, liezť po horách…
pinterest.com
Ale každá rada mi bola platná tak na dve veci. Nevidela som dôvod, prečo by som zrazu mala robiť niečo, čo mi nie je prirodzené. A prekrývať inými činnosťami hlas svojho srdca sa mi tiež nezdá účinné. To, čo cítim, sa zo mňa nevyparí. Pocity sa vo mne môžu odležať, ale nezmiznú. Možno časom získam nadhľad, možno mi pomôže, že nič nebude také čerstvé… Ale viem, že sa toho smútku nezbavím…
Kým nevyslovím všetko, čo ma trápi…
Pretože naposledy som stratila slová. Nerozumela som, prečo sa deje to, čo sa deje. Situácia ma paralyzovala a ja som nebola schopná prehovoriť. Vysvetliť ti, že to mohlo byť aj inak. Veď to predsa stáva. Najmä ak prehovorí a zaútočí niekto, koho sme milovali, no zrazu zistíme, že hoci sa pozeráme na milovanú osobu, nepoznáme ju.
Chcem ti povedať, že som ťa milovala. Dnes ten cit potláčam a snažím sa prehovoriť samu seba, že to nemá zmysel milovať ťa aj naďalej. Chcem ti len povedať, že sa cítim tak zle, ako ešte nikdy predtým, a neviem, ako s tou bolesťou naložiť.
Vieš, našli sa viacerí, ktorí ma ku koncu pred tebou vystríhali…
Ale ja som ťa obhajovala. Ochraňovala aj pred ostatnými a vyvíjala som snahu, aby na teba zmenili názor. To, čo mi o tebe vraveli, som považovala za klamstvo. Lebo ja som videla realitu inak. Dnes už viem, že som videla presne takú „skutočnosť“, akú som vidieť chcela.
pinterest.com
Chcem, aby si vedel, že si ublížil niekomu, kto ťa chránil za každú cenu. Niekomu, koho boleli krivdy, ktoré na tebe chceli napáchať iní. Ublížil si niekomu, kto by tebe neublížil nikdy. Niekomu, kto kvôli tebe stratil seba a aj všetkých tých, ktorí ma pred tebou chceli ochrániť.
No teraz viem, že to inak ani dopadnúť nemohlo…
Zamilujeme sa a nepozeráme sa na to, ako nám láska môže ublížiť. Zamilujeme sa a ideme mnohokrát sami proti sebe. Chránime niekoho, kto v našom srdci zaberá až príliš veľa miesta, až sa to dostane do bodu, kedy zabúdame na to, že pred niektorými láskami musíme v prvom rade chrániť seba.
Pretože toto bola tá láska. Láska, pred ktorou som sa mala ochrániť ja. Už na začiatku som si mala vysvetliť, že ma s tebou nič dobré nečaká. No ja som trvala na svojom. Na presvedčeniach, ktoré sa nikdy nemohli naplniť, ale ja som sa ich držala.
A tak tu dnes sedím a dúfam, že sa z toho čoskoro dostanem. A tak tu dnes sedím v tichu a chcem ti povedať len posledné: Ublížil si mi. Ale dúfam, že si ja prestanem ubližovať tým, že k tebe ešte stále niečo cítim.
Autor: Mária
Coverphoto: Photo by Brooke Cagle on Unsplash
