V poslednej dobe začínam obdivovať ľudí, ktorých si iní možno ani nevšimnú. Nemusia byť totiž úspešní, bohatí ani spadať do kategórie osôb s krásnymi vonkajšími črtami. Hoci keď tak nad tým premýšľam, oni to všetko bohatstvo, úspech aj krásu majú, len trochu iným spôsobom… Začínam si vážiť ľudí, ktorí nič neriešia. Vedia poznámky okolia odseparovať od svojho vnútra, pustia si ich do hlavy jedným uchom a tým druhým ich zasa vypustia von. Jednoducho sa naučili akceptovať, že sa nikdy nezapáčia všetkým, nebojujú s tým, nechcú sa každému zavďačiť, pretože vedia, že je to hlúposť, a dokážu s týmto vedomím žiť šťastný a spokojný život.

A práve to je vlastnosť, ktorá mne chýba… Dlho som si to neuvedomovala, len som sa pravidelne dostávala do rovnakých situácií s rozdielnymi osobami. V istom období svojho života som dokonca mala pocit, že neviem vyhrabať z jedného kolotoča.

unsplash.com

Na začiatku bola moja snaha s každým vychádzať, keď to nebolo možné a nastal stret dvoch názorov, snažila som sa riadiac sa heslom: „Len aby sa niekto neurazil,“, podriadiť. A hádajte, čo bolo na úplnom konci… Áno, máte pravdu, nikdy sa mi to nepodarilo. Vždy som sa s nimi lúčila s tým, že sme sa jeden druhému vôbec nepáčili.

Spomeniem jednu príhodu…

Pred rokmi som nastúpila do novej práce. Mladý kolektív, žiadna veľká firma, navonok všetko vyzeralo v pohode. No presne si pamätám, ako som si po prvýkrát sadla na svoju stoličku v kancelárii. Priatelia, tak dusnú, upnutú a zviazanú atmosféru som nikdy predtým nezažila. Stretávala som tam tváre, ktoré sa síce tvárili milo, no ja som im ten úsmev neverila a ich činy tiež svedčili o opaku. Z práce som chodila totálne psychicky vyčerpaná, pretože sedieť v takomto prostredí, kde vzduchom sviští faloš, to bolo peklo.

Najprv som si myslela, že je to kvôli mne, že som nová a možno majú zlé skúsenosti s mojimi predošlými „kolegami.“ Tak som sa snažila zapadnúť, nájsť si k nim cestu, prehliadať momenty, v ktorých by niekto druhý okamžite vstúpil do útoku. Ja som tam len bola – milá, usmievavá, pozitívna, a pestovala som si v sebe vieru, že ak uvidia, že viem vykonávať svoju prácu a som nadovšetko fajn bezprostredná osoba, niečo sa zmení a ľady sa konečne prelomia.

unsplash.com

No po mesiacoch som toho mala viac ako dosť, pretože táto faloš vstupovala aj do práce. Často menili názory, vedeli sa rozprávať o človeku za jeho chrbtom, neboli ochotní nikoho si vypočuť. Ľavá ruka nevedela, čo robí pravá, a nadovšetko hľadali vinu všade inde, len nie tam, kde naozaj bola. Nielenže som šla sama proti sebe, ešte som aj držala pri živote biznis niekoho, kto absolútne nebol kompetentný, neplatil na čas a správal sa hulvátsky.

Asi vás neprekvapím, že táto skúsenosť nemala šťastný koniec…

Odišla som odtiaľ v štýle, že som bola nakoniec jediná zlá iba ja. Tá Lucia, ktorá držala hubu a krok, pracovala nad rámec, neotočila sa na päte hneď po prvej neskoro zaplatenej faktúre a snažila sa nájsť s týmito toxickými osobami akýsi prienik. Dnes sa pri tejto spomienke len škodoradostne pousmejem, pretože čas mi ukázal, že karma zdarma. Z tejto firmy totiž postupne odišli všetci, ktorí si tam ešte dokázali zachovať kúsok normálnosti.

Čo z tohto pre mňa vyplýva?

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
V tej chvíli som pochopila, že môj smútok bol na niečo dobrý

Že ak sa mi niečo nepozdáva už na začiatku, je lepšie vziať to z kratšej cesty. Lepšie to už nebude, na niektorých medziľudských vzťahoch sa totiž pracovať nedá.
Že nie je dobré báť sa prejaviť svoj názor, pretože skôr či neskôr ma k tomu okolnosti aj tak pod veľkým tlakom donútia.
Že z debila správneho človeka vyznávajúceho správne hodnoty neurobím, nech sa už budem snažiť akokoľvek.
A že mojou prioritou nikdy nemôže byť to, aby som sa páčila všetkým a so všetkými dobre vychádzala.

unsplash.com

Nie, pretože niečo také sa ani nedá…

Keďže viem, že nie som jediná, ktorá si zakladá na tom, aby ju všetci mali radi, chcem poprosiť aj teba, aby si sa zamyslela. Netrvaj na tom. Je to len trápenie, z ktorého aj tak odídeš ešte viac utrápená.

Nauč sa akceptovať, že nie každý ťa bude mať rád. Nič lepšie pre seba urobiť nemôžeš. Niekto ťa dokonca bude nenávidieť aj za tvoju dobrotu. Niekto ju využije alebo obráti voči tebe. Toto sú ľudia, toto je život. Iné to už nebude. Tvojou prioritou by malo byť to, že dokážeš ľudí vo svojom okolí, ich činy a slová filtrovať. A ver alebo nie, táto vlastnosť sa môže stať tvojím kľúčom k úspechu.

Nikdy by nemalo byť tvojou prioritou to, aby ťa všetci mali radi, pretože týmto predsavzatím si dláždiš cestu do pekla. Také niečo je nemožné. Páčiť sa všetkým, zavďačiť sa každému, byť všeobecne obľúbenou… To je niečo, čo sa jednoducho nedá. A vlastne… Nemáš najmenší dôvod si to priať. Názor iného človeka nemôže mať vplyv na kvalitu tvojho života. Buduj si okolo teba vzťahy, ktoré sú dôležité, a netrvaj na tom, aby bol každý vlažný úsmev v tvojej blízkosti úprimný. 

Coverphoto: Photo by Evan Dvorkin on Unsplash

Facebook komentáre