Deň čo deň sa moje pocity k tebe menia. Akoby som ani sama netušila, čo chcem a ako to chcem. Som stratená vo svojich pocitoch, iba sa na teba namotávam a odmotávam dookola. Kým moje srdce kričí, cítim sa dobre, šťastne, zaľúbene… Avšak akonáhle trošku stíchne, počujem rozum a jeho rázne a pravdivé argumenty. Bolia ma, ale dávajú zmysel. Zrazu už nevidím všetko tak pekne a ružovo, zrazu všetko do seba zapadá, zrazu sa stávaš tým, kým skutočne si, nie tým, do koho som sa zaľúbila.
Uvedomujem si, že nech urobíš čokoľvek či povieš čokoľvek, aj tak sa to o pár hodín zmení a zase som v tom bode, v ktorom si ma zanechal. Tam, kde ma nechávaš stále. Zahrávaš sa so mnou a ja nerozumiem prečo.
Klameš mi a ja nerozumiem prečo…
Aký máš z tohto celého úžitok? Keď som sa pozrela do tých tvojich modrých očí, prisahala by som, že som v nich niečo videla. Lenže si uvedomujem, že ty si len moja najväčšia slabosť a ja nad ňou neviem zvíťaziť. Dala by som ti celé svoje srdce, avšak tebe sa to máli… Ty chceš črepy môjho srdca, lebo iba tak máš asi pocit, že máš viac kúskov ako jeden.
Povedal si mi, že mi neublížiš, avšak asi nevieš, aké je jednoduché ublížiť niekomu, kto o tebe sníva deň čo deň. No nemôžem sa na teba hnevať, lebo ty vlastne žiješ svoj život najlepšie, ako vieš, a ja sa doň snažím len vtlačiť.
Keď si ma pobozkal, zrazu celý svet vyzeral na sekundu inak. Nerozumela som, prečo to robíš. Čo sa zmenilo? Kto sa zmenil? Nebodaj snívam? Toľko otázok v tú noc bolo vyslovených, avšak žiadna nebola zodpovedaná. V tú noc, keď sme boli spolu, sme to neboli my. Boli sme spolu a vytvorili sme úplne iný celok. Na tých pár minút… Kým si ma držal v objatí, kým si ma bozkával.
Bolo to prvýkrát a zároveň som sa cítila, ako keby to malo byť naposledy…
Asi to aj bolo naposledy. Tak úlety fungujú. Ja som bola v tú noc pre teba len úletom, len túžbou dostať viac, ako len bozky. Ja som bola úlet a ty si bol láska. Ako sa snažím si to prehrať v hlave, príde mi to také nereálne. Príde mi to, akoby sa to vôbec nestalo a len som si niečo vysnívala.
Ty si dostal odpovede na otázky, ktoré si sa ani nepýtal. A ja som nedostala žiadnu odpoveď, aj keď som sa pýtala. Cítim sa zmätená, cítim sa, že vlastne nič neviem. A po prvýkrát nechcem ani nič vedieť. Zjavne si svoje odpovede nezaslúžim.
Prvý deň som si ten moment prehrávala v hlave stále dookola a čím viac som nad tým premýšľala, tým viac chýb som videla. Tak to už býva… Čím viac nad niečím premýšľame, tým viac si to kazíme. Po tej noci sa to u mňa všetko tak nejako zmenilo. Chcela by som vedieť, či si tú noc prehrávaš v hlave podobne ako ja. Ale asi skôr nie.
Bola som len úlet, bola som len chvíľková slabosť, bola som len skúška…
Zrazu ťa vnímam inak, zrazu seba vnímam inak, zrazu sa z teba liečim, aj keď na teba stále myslím. Znova si ticho, znova o tebe len snívam. Čítala som, že tých, ktorých je najťažšie milovať, to najviac potrebujú. Nechcem ťa zmeniť, chcem ťa len milovať, lebo moje srdce cíti, lebo moja duša vidí, že to naozaj potrebuješ, aj keď si to nepriznáš. Keď si mi pozeral do očí, na tých pár sekúnd som cítila, ako nič nevieš.
Možno prejde pár dní, mesiacov, rokov a my si nájdeme k sebe cestu. Možno ju neobjavíme nikdy, avšak ja som sa rozhodla, že nech je moja cesta akákoľvek, nech do nej vstúpi ktokoľvek a neskôr odíde, chcem, aby si tam mal to svoje miesto. Práve som ho pre teba vytvorila, či skôr ty si si ho vytvoril. Poznáme sa roky, vnímame sa roky, meníme sa. Lenže vždy si tam niekde bol.
Vyliečila som sa z teba, lebo som pochopila tú lásku, lebo som ju prijala…
Veľmi som túžila, aby som bola pre teba niečo viac, veľmi som túžila ťa ľúbiť, chcela som byť tou, pri ktorej zaspávaš i sa zobúdzaš. Chcela som byť mnohým, hlavne som chcela byť tvojou láskou. Avšak tak to býva… To, čo chceme, nedostaneme, a tak som sa rozhodla, že dostanem to, čo nechcem.
Lenže ja ani netuším, čo to je. Nechcem sa stratiť z tvojho života. Chcem ťa podporovať, chcem tam byť, keď budeš mať pocit, že tam už nik nie je, chcem byť láskou. Chcem mať rovnaké miesto v tvojom srdci, aké máš ty u mňa. Chcem byť pre teba tá pravá. Chcem, aby si ma spájal s láskou a učil sa z nej.
Získal si to výnimočné miesto a ani si oň nestál…
Vytvoril si si ho sám. Tým, aký si, a tým, že som to dokázala prijať a vidieť v tom vždy to dobré. Zrazu sa moje namotanie mení na lásku, z ktorej dokážem čerpať, vďaka ktorej sa cítim tak, ako už dlho nie. Viem, že zajtra ma to bude možno bolieť, lebo stále som na tú lásku sama. No aj keď som sama, až tak sama nie som.
Veď som sa do niekoho zaľúbila. Na lásku sú vždy dvaja. Táto láska ma naučila, aká krásna môže byť. Ako dokážem celým srdcom zbožňovať niekoho, kto mi nielenže ukazuje, aké obrovské srdce mám a koľko lásky dokáže vyprodukovať.
Naučila som sa akceptovať svoju lásku, naučila som sa ju kontrolovať a posielať ďalej, naučila som sa veľkej trpezlivosti a odhodlanosti. Naozaj si ma naučil veľa…
Hoci sú dni, kedy sa odmotávam a som smutná či sklamaná, že som sa práve do teba zaľúbila…
Dnes to vidím ako silu, ako to, čo som hľadala. Chcela by som ti všetku tú lásku raz dať, obklopiť ťa ňou, avšak ak ju nechceš, ja ťa nútiť nemôžem. Svoje miesto v mojom živote máš, svoju lásku pre teba mám, avšak nemôžem ti sľúbiť, že ju raz nedám niekomu, kto o ňu bude bojovať a bude ju chcieť.
Nateraz si mojou najväčšou láskou, ktorú milujem aj nenávidím. Uvidíme, čo prinesie zajtrajšok. Ďakujem ti, že prvýkrát v živote učí niekto mňa, ako milovať. Aj keď vlastne nič nerobíš, avšak bez teba by nebola ani táto láska.
Autor: Michaela
Coverphoto: Photo by Shifaaz shamoon on Unsplash