Ležala som na zadnom sedadle auta s otvorenými dverami dokorán a pozerala sa na hviezdy. Vo vzduchu ľahko plachtili moje ruky, vonku bolo počuť len cvrčky a sem-tam prešlo popri ceste auto. Užívala som si tú chvíľu. Tak dlho som sa tak dobre necítila. Premýšľam, koľkokrát som sa za posledný mesiac pozerala na oblohu. Boli to dokonalé chvíle. Mala som kam ujsť. Nikto o ňom nevedel a nikto ma pri ňom nehľadal…
Užívala som si, keď nás postihla v lese búrka, aj keď boli horúce noci bez dažďa. Keď bol spln, aj keď som cez nov pálila mosty. Keď nám bola voda studená, aj keď nám bolo horúco. Spomínam na dlhé hovory aj na dlhé rozhovory pod holým nebom. Na našu otvorenosť – ako sme si mohli povedať všetko a jeden druhého nikdy neodsudzoval. Ani za tie najväčšie hriechy, ktoré sme páchali. Ani za tie najväčšie hlúposti, čo sme kedy urobili. Pri ňom sa nehralo podľa pravidiel. A nič nebolo dosť bláznivé. Nikdy na mňa nepozrel štýlom – Ty si sa musela zblázniť…
unsplash.com
Nebola to láska…
Hneď na začiatku mi povedal, že je v mojom živote len na skok. Ale bolo nám tak dobre, že som nečakala, že to bude naozaj len na skok. V živote sa ma nikto nedotkol tak ako on. Bolo to krásne.
Nikdy som nemala šťastie na mužov. Mala som depresie a traumy, ktoré sa rokmi stupňovali, tak som sa zahŕňala prácou a okrem toho, že som zachraňovala seba, som pomáhala aj iným.
Žila som v kolotoči a práce som mala vyše hlavy. Dni išli strašne rýchlo a mala som pocit, že nestíham, ani keby mal deň 48 hodín. Preto žiť v prítomnom okamihu som si nevedela ani predstaviť.
Kým som nestretla jeho…
Odtrhol ma od bežnej rutiny, ktorá ma ničila. Keď prišiel do môjho života, konečne som si život užívala a nie ho len prežívala. Tešila som sa na pondelky a nevadil mi ani dážď. Bežné dni sa zmenili na najlepšie zážitky v mojom živote. Aj keď jeho cieľom bolo, aby som si život konečne užívala s ním či bez neho, nevedela som si predstaviť, že ho už nebudem zdieľať s ním.
Avšak keď z môjho života odišiel, odišlo aj moje šťastie. Bola som znovu tou osobou, ktorá nemá zmysel, ktorá sa neteší na pondelok, ktorá sa nesmeje, nežije. Dni sa mi vliekli, chcela som mu stokrát zavolať. Všetko bolo prázdne. Prázdne dni. Deň za dňom ťažší. Bolo mi smutno, keď pršalo, a bolo mi smutno, aj keď som sa na západy slnka pozerala za horúceho letného večera sama len za sprievodu cvrčkov. Znovu sama za splnu, sama na miestach, ktoré nám boli blízke.
unsplash.com
Až časom som prišla na to, že nebol v mojom živote preto, aby som sa cítila osamelo, keď odíde…
Ale preto aby som sa naučila vidieť krásu všedného dňa aj sama so sebou. Aby som len neprežívala, ale aby som konečne žila. Začala som si uvedomovať krásu každého dňa, kedy som nažive.
Nehnevám sa na neho, pretože odišiel. Jeho úloha v mojom živote sa skončila. Takisto aj moja v tom jeho. Odovzdali sme si, čo sme si odovzdať mali. A ja som si uvedomila, že musím začať žiť.
Viem, že na neho nikdy nezabudnem…
Bol pre mňa v živote výnimočným človekom. Pretože pri ňom som sa cítila nažive. Naučila som sa vnímať krásu prítomného okamihu a užívať si napríklad aj cestu do práce za východu slnka. Že život vie byť krásny. Až som si v jeden moment uvedomila, že mi každým dňom chýba menej.
Všetky tie veci, pri ktorých ste sa cítili dobre len s ním, sú veci, pri ktorých sa nemusíte cítiť dobre len s mužom. Krása života spočíva v maličkostiach.
Autor: Zuzu G.
Coverphoto: Photo by Zoran Zonde Stojanovski on Unsplash
