Každá duša sa obáva samoty… Či si to už chceme priznať, alebo nie, je to tak. Sme jednoducho stvorení na to, aby sme všetko, čo zažijeme, s niekým zdieľali. Dobré i zlé, úsmevné aj bolestivé…
A práve to je dôvod, prečo mnohokrát vstupujeme do vzťahu, ktorým si nie sme celkom istí, prípadne sa bojíme opustiť človeka, s ktorým tvoríme pár, no nie je to ono…
Veď čo ak už nič iné nepríde…
pinterest.com
Mysľou ti blúdi množstvo otázok, ktoré ti nedajú pokoj. Sužujú ťa vždy, keď už nutne potrebuješ vypnúť, objavia sa práve v tých najnečakanejších chvíľach. Nútia ťa podnikať rozhodnutia, za ktorými si síce úplne nestojíš, ale v danú chvíľu nevieš konať inak.
Čo ak…
Som len príliš vyberavá?
Je chyba vo mne?
Nič lepšie už nepríde?
Mám len hlavu v oblakoch a pozerám príliš veľa romantických filmov?
Bojíš sa. Že zahodíš za hlavu niečo, čo budeš neskôr ľutovať. Alebo že ak si rýchlo niekoho nenájdeš, ostaneš už navždy sama. Čochvíľa prídu dotieravé otázky okolia a ty budeš musieť pred inými obhajovať niečo, s čím ani sama nie si stotožnená – tvoj single status. Budeš musieť rozprávať o niečom, čo je pre teba mimoriadne citlivé a navyše… budeš musieť zakrývať svoje rozpaky.
Život však nie je o čakaní a trápení sa, či to všetko, čo chceme, naozaj raz príde…
pinterest.com
Je o tom, že by sme sa mali tešiť na všetko pekné, čo nás v budúcnosti čaká. Veriť, že to príde v ten správny čas a nespochybňovať to. Nehľadať to za každým rohom, no zároveň kráčať po svete s pocitom, že nás to za každým rohom naozaj môže čakať…
Aj v mojom živote boli obdobia, kedy som prestávala veriť. V tom čase som robila snáď najhoršie rozhodnutia, aké som len mohla. Za všetkým bol strach. Ťažko som niesla rozchod a ešte ťažšie samotu. Živila som v sebe falošnú nádej, že raz sa k sebe vrátime, a keď som zistila, že to už nie je možné, rýchlo som sa snažila niekoho si nájsť. Chcela som meniť seba, toho druhého, trvala som na tom, že to musí byť ideálne… avšak nebolo. Od ideálu to malo na míle ďaleko, a hoci som ti to nechcela priznať, za všetko som mohla ja.
Prišlo to, až keď som sa na to začala tešiť.
Nič som nehľadala, nič som nespochybňovala. Zmierila som sa s tým, že teraz ostanem sama. Každý deň som si užívala naplno, bez ohľadu na to, či som mala ráno komu spraviť kávu alebo večer večeru. Prišla som na chuť single životu a viac som sa zamerala na seba. Našla som mnoho svojich chýb, ktoré som odstránila a stal sa zo mňa úplne iný človek.
Bola som spokojná, vyrovnaná a šťastná, zrazu mi nič z toho, čo som tak veľmi chcela, nechýbalo…
A vtedy to prišlo. Respektíve on. Muž, ktorý je presne taký, akého som vždy po svojom boku chcela mať. A myslím si, že je to preto, že ja som sa stala ženou, akou som mala byť.
Nebola som ustráchaná, nebála som sa toho, že zostarnem sama. Vedela som, že to tak nebude, hoci som nemala žiadne „dôkazy.“ Jednoducho som sa len tešila na tie časy, o ktorých som verila, že nastanú, no zároveň som si naplno vychutnávala prítomnosť.
Odvtedy verím tomu, že len človek, ktorý našiel zmysel svojho života, môže nájsť aj svoju polovičku. Nikdy totiž nemôžeme vedieť, čo presne v živote chceme, kým nezistíme, akí sme my sami… Všetko, čo má prísť, raz príde.
Autor: Natália R.
Coverphoto: Photo by A L L E F . V I N I C I U S Δ on Unsplash
