Ženy, muži… Ľudia. Mnohí kráčame po tomto svete so zlomeným srdcom. S tým, že nám niekto ublížil a ani si to neuvedomil. Ani len nepomyslel na to, že my možno nie sme ako oni a máme city, ktorým nadovšetko veríme.
Kráčame s hnevom a s nádejou, že raz budeme počuť to vytúžené prepáč a myslíme si, že toto jednoduché slovíčko nás spasí a vďaka tomu nám bude lepšie… Nebude.
Kráčala som presne takto isto. Čakala som na to, že si priznáš chybu a povieš prepáč.
Že si uvedomíš, čo si spôsobil.
Že si vo mne nezbúral len svet, ale celú galaxiu.
Že kvôli tebe som nedokázala nikomu veriť a ani nechcela.
Že kvôli tebe som prestala mať rada lásku… Zavrhla som ju, lebo mi zatiaľ v živote viac vzala, ako dala.
Zbúral si všetko. Predstavy o šťastí, o vzťahu a o tom, že všetko sa dobre skončí a keď nie, tak to nie je koniec.
pexels.com
Prišiel si ako spúšť, ktorá všetko ničila a nechala pustatinu…
Nezanechal si po sebe nič, čo by stálo za zmienku. Čakala som na prepáč. Čakala som na to, že priznáš všetko… Lebo s odstupom času a s menším nadhľadom som si vyskladala mozaiku. Nie sú ďalšie otázky… Všetko dáva dokonalý význam. Bola to hra.
Hra, ktorá sa začala možno nevinne, ale prerástla do niečoho, čo sa nikdy nemalo stať. Do hry, ktorá už nemala pravidlá a nebrala ohľad na nikoho a na nič. Moje pocity a ja samotná sme sa stali len bábkou, ktorú si si položil na to hracie políčko, kde si ju práve potreboval mať. Padli všetky vzdušné domy a zámky a ja spolu s nimi. Bol to tvrdý dopad.
Dnes, keď som sa dočkala tvojho prepáč, som si uvedomila, že už to nič neznamená…
Je príliš neskoro na prepáč. Príliš neskoro na slová. Za čo sa vlastne ospravedlňuješ? Že vraj za všetko… Čo je všetko? Mal by si sa ospravedlniť už len za fakt, že dýchaš rovnaký vzduch v rovnakom meste ako ja. Že kráčaš po tých miestach, po ktorých sme kráčali spolu. Že spávaš v posteli, v ktorej si mi klamal toľkokrát, až sa divím, že sa kostol vedľa tvojho bytu ešte stále nezrútil.
Je neskoro. Tvoje prepáč už neznamená nič. Ty už neznamenáš NIČ. Nikdy si nemal znamenať, ale v živote každej ženy sa asi nájde chlap, ktorý ju zničí a ona sa až potom stane pravou ženou. Až potom si ujasní svoje hodnoty a začne si vážiť samu seba. A áno, je pravda, že sú len dobré konce. A je to úžasné, že sa hra skončila. Že ty si skončil. Je to ten najlepší koniec v mojom živote.
Teraz už viem, že bola chyba neveriť na lásku kvôli niekomu, ako si ty…
Bola chyba myslieť si, že ty vôbec poznáš význam slova láska. Nepoznáš. Nemáš ani len tušenie, čo je to láska. Netušíš, aké je to milovať celým svojím ja. Keby si vedel, nikdy by si nehral hry. Ja som význam tohto slova poznala dávno pred tebou a presne preto som nikdy nebola schopná hrať… Lebo láska si to nezaslúži.
pexels.com
Povedal si prepáč… Teda napísal si, lebo na to, aby si sa mi pozrel do očí, si až moc zbabelý. Zistila som všetko… Presne viem, o čo ti išlo, a teraz to už možno ľutuješ, ale to mi môže byť už jedno. A aj je. Ty si ten, ktorý sa mi nikdy nebude môcť pozrieť do očí. Ty si ten, ktorý zneužil lásku a na to výhovorka ani ospravedlnenie neexistujú. Ja tu stojím s čistým štítom, lebo viem, že som všetko robila úprimne, lebo inak to neviem.
Stojím tu nad tvojím prepáč a viem, že ti nikdy neodpustím…
Sú veci, ktoré neodpustíš, lebo neexistuje racionálne vysvetlenie na to, prečo sa stali. Presne toto je ten prípad. NIKDY ti neodpustím, lebo nechcem. Lebo tvoja hra nemá racionálne opodstatnenie. Lebo také hry sa nehrajú… Lebo s láskou sa nehrá.
Mám pred sebou tvoje prepáč a nikdy ho neprijmem… Možno ani nebolo úprimné. Možno je to klamstvo presne tak ako ty sám. Jedno veľké klamstvo….
Coverphoto: pexels.com
