Dnes som si prvýkrát vypočula pieseň, pri ktorej si okamžite spomeniem na teba, bez toho, aby som vyronila čo i len jednu slzu. Už to nebola bolesť, čo som pocítila. Nebol to ani smútok. Pocítila som vďačnosť. Vďačnosť za všetko, čo mi to obdobie dalo. Za všetko, čo som mohla prežiť, hoci to trvalo len chvíľku. Od prvého momentu, kedy som ťa stratila, som dúfala v tento deň a v túto chvíľu. Už ma s tebou nespája žiadne puto.

unsplash.com

Bohužiaľ či vďakabohu?

Vraj sa všetko deje kvôli niečomu. Tie chvíle, dni, mesiace s tebou, boli kvôli niečomu. Malo to tak asi byť. Aby sme obaja zažili niečo, na čo len tak ľahko nezabudneme. No takisto sme možno kvôli niečomu od seba. Možno kvôli niekomu. Možno sme boli jeden pre druhého len akousi zastávkou za niečím iným, za niečím skutočnejším.

Nehnevám sa. Ani na teba, ani na seba. Beriem túto skutočnosť tak, ako prišla. Viem, že to tak kedysi nebolo. Kedysi boli myšlienky na teba plné utrpenia a bezmocnosti. Nedalo sa robiť nič, čo by nás oboch zachránilo. Alebo aspoň každého osobitne. Nechcela som trpieť a taktiež som to nechcela pre teba.

Verila som, že raz sa budeme môcť jeden druhému pozrieť do očí bez výčitiek a smútku…

Nečakala som, že sa to stane zo dňa na deň, nežiadam to ani teraz. Nemôžem žiadať ani to, aby som zabudla. Prvé dni som netúžila po ničom inom, len aby som ťa dostala z hlavy a najmä zo srdca. Zistila som však, že hoci z mojej hlavy odídeš, v srdci človek zostane navždy. Napriek všetkému, čo sa stalo alebo stane, máš tam miesto. To miesto ti právom patrí. Nie je to tak silné ako predtým, samozrejme, zmiernilo sa to. No som rada.

Som naozaj vďačná, že som sa s tým zmierila ja sama. A že pri spomienke na teba, ma nepália v očiach slzy.

unsplash.com

Vravela som si, prečo sa to vôbec stalo, prečo sme práve my dvaja narazili na seba a nie na niekoho iného. Teraz to tiež nie celkom chápem, ale teší ma to. Teší ma, že som to bola ja, ktorá s tebou mohla byť. Teší ma, že ty si bol ten, ktorý bol pri mne za každú cenu. Teší ma, že slová ‘ľúbim ťa’ som mohla vravieť tebe a nie niekomu inému. Už totiž necítim hnev či nenávisť. Sú to všetko emócie a stavy, ktoré prehrmia. U niekoho skôr, u niekoho neskôr.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nauč sa nerešpektovať ľudí, ktorí nemajú rešpekt pred ničím

Spomienky na teba síce nebolia, avšak nikto ich neodstráni…

To tak má byť asi tiež. Už som sa však nechcela utápať v slzách. Preto som sa snažila každým dňom postaviť sa na vlastné nohy a vzchopiť sa. A výsledok? Pozitívny. Mala som určitý cieľ dostať sa práve do tohto bodu. Voči tebe cítim len vďačnosť a jemnú nostalgiu. Nič viac, nič menej. A hoci som teraz bez teba, tvoje miesto má v budúcnosti zaujať asi niekto iný.

Nebojím sa toho, že by ťa niekto nahradil, ani toho, že by niekto nahradil mňa. Každý človek je iný a každý človek nám do života prinesie niečo nové. A možno práve to bude to, čo už od nás nikdy neodíde.

Coverphoto: weheartit.com

Facebook komentáre