Po dlhých rokoch, keď som ti neustále odpúšťala a verila v tvoje sľuby, som sa nakoniec prebudila. Už mi nehovor, že ťa to mrzí – tie prázdne ospravedlnenia mi už dávno nedávajú nič. Každé tvoje „prepáč“ bolo ako bublina, ktorá sa rozplynula ešte skôr, než som stihla pocítiť, že by sa niečo aspoň trochu mohlo zmeniť. Už som unavená z neustáleho cyklu, kde si opakovane dával sľuby, a ja som na ne čakala, hoci sa tvoje činy nikdy nezmenili.
Pamätám si tie rozhodujúce chvíle, keď si ma zanechal samu – nielen fyzicky, ale aj emocionálne. Keď som viac ako čokoľvek iné potrebovala tvoj úprimný záujem, keď som sa obracala na teba s bolesťou v očiach a ty si sa len vyhováral, že máš iné priority. Keď si mi povedal, že máš len chvíľkový problém a že všetko bude ako vždy, aj keď som vedela, že to nie je pravda. Tie momenty mi ukázali, že tvoja láska bola len ilúziou, a že moja túžba po tebe ma len pomaly ničí.
unsplash.com
Už som sa naučila, že láska by nemala byť o neustálom odpúšťaní…
Nemala by som sedieť a čakať, kým sa tvoja ľahostajnosť stratí a kým si uvedomíš, čo si mi skutočne spôsobil. Láska by mala byť o vzájomnej úcte, o čestných sľuboch, ktoré sa neskladajú len z prázdnych slov. Tvoj neustály cyklus návratov a odchodov ma naučil, že ak sa musíš neustále ospravedlňovať, už dávno si stratil všetku tú silu, ktorou by si mohol dokázať svoju lásku.
Možno si si myslel, že ak mi budeš hovoriť, že to ľutuješ, všetko sa zmení. Ale ja som sa rozhodla – už viac nebudem čakať. Už viac nebudem zbierať tvoje mizivé sľuby a nádeje, ktoré sa rozplynuli ešte predtým, než som ich stihla pochopiť. Urobila som si jasno: už mi nehovor, že ťa to mrzí. Už nemám čas ani silu na to, aby som sa stále držala niečoho, čo mi nikdy nedalo to, čo som si zaslúžila.
Odchádzam s pokojným srdcom, pretože som sa naučila vážiť svoju hodnotu…
Uvedomila som si, že pravá láska nebolí a nežiada neustále odpúšťanie. Vzťah, v ktorom sa musíš neustále snažiť dokazovať svoju lásku a ja sa musím stále pýtať, či som pre teba niečo viac než len samozrejmosť, nemá budúcnosť.
Toto je môj nový začiatok. Už viac nebudem žiadať ospravedlnenia za svoje city, ani nebude pre mňa mať zmysel počúvať tvoje prázdne slová. Pretože som si uvedomila, že skutočná láska je postavená na úprimnosti a vzájomnej úcte. A ak to medzi nami nebolo, je to práve preto, že som si zaslúžila niečo omnoho viac – lásku, ktorá ma nebude len trápiť, ale aj napĺňať.
Už mi nehovor, že ťa to mrzí…
Neverím ti. Nikdy ťa nič nemrzelo. Len si dúfal, že ma časom prestane baviť žiadať viac. No opak je pravdou… Mňa časom omrzelo počúvať tvoje ospravedlnenia. Vieš, možno to vyzeralo, že som hlúpa. Ale aj taká je láska – robí z nás ľudí, ktorí sami seba presvedčia, že takúto lásku chcú. Pretože uveria, že ich od šťastia delí len krátky boj. No nie je to tak. V láske, ktorá nás núti bojovať, ešte nikto nikdy nezvíťazil. V láske, ktorá nás neprijala, sa nikdy nebudeme cítiť vítaní. Už som sa rozhodla, že moja cesta pokračuje bez teba a moje srdce si zaslúži byť milované, nielen občas pohladkané falošným ospravedlnením.
Coverphoto: unsplash.com
