Život nás naučí veľa. A tí múdrejší z nás si tieto ponaučenia všímajú a dovolia im, aby im v budúcnosti pomohli vyvarovať sa ďalších chýb. I ja som sa takto niečo naučila. Napríklad to, že bojovať o niekoho nemá zmysel. Skutočne… Je to vopred prehratý boj, pretože ak raz niečo niekde nevzniklo, ako si to chceš vybojovať? Vieš, drahá, bojovať môžeš o čosi, čo tu už je… No ako si chceš vybojovať niečo, čo vlastne ani neexistuje?
Lásku si nevynútiš. Priazeň si nevybojuješ. Žiadne city nerozvinieš svojím bojom. Rozoberme si to na drobné… Ak raz k niekomu niečo cítiš, dáš mu to najavo. Prirodzene. Urobíš všetko preto, aby vedel, že je v tvojich očiach jedinečný. A on? Buď si to všimne, alebo nie. Buď to ocení, alebo túto šancu premárni. Buď cíti to isté, alebo necíti nič.
unsplash.com
A ty? Ty by si to mala rešpektovať…
Dnes už nebojujem. O nikoho. Pretože som časom pochopila, aká to je hlúposť – niekoho naprávať, presviedčať a trvať na niečom, čo nemám silu zmeniť. Nechcem tým povedať, že už do vzťahu nie som ochotná dať všetko. Práve naopak, nevylučuje sa to. Len si viac všímam, ako si kto váži, čo mu dávam. Ako vracia to, čo odo mňa dostáva.
Áno, stále som ochotná urobiť pre niekoho všetko. Stále sa snažím, aby si bol istý, že pre mňa znamená veľa. No musím cítiť nejakú reakciu… Musím si byť istá, že sa s tými citmi nikto nezahráva. Len si už dávam pozor na to, či moje city dokáže pochopiť. Či si ich vie vážiť a nemrhá nimi. A ak sa tak stane, nebojujem, hoci je spočiatku ťažké ovládnuť sa. Milujúceho človeka to k tomu priam ťahá – aby sa nevzdal. No časom som pochopila, že toto nie je cesta… A tak tam, kde niekto moju lásku nevidí, ju už viac nedávam.
Je to zbytočné…
Takéto boje nevedú k ničomu. Takéto boje nenapravia nikoho optiku na moje city. Iba ma strápnia a zosmiešnia. Predĺžia moje utrpenie, pretože každý boj utrpením je. Zneuctia aj to pekné, čo ešte dokážem cítiť. Nie je ťažké uvedomiť si, že do každého vzťahu ihneď dávame maximum. A to, či niektoré priateľstvo alebo niektorá láska pôjde podľa mojich predstáv, nezávisí iba odo mňa. Z rovnakej časti závisí i od toho, či niekomu toto maximum stačí.
A ak nie? Bohužiaľ… Nemám mu už čo ponúknuť.
unsplash.com
Všetky dokazovania, presviedčania a boje sú zbytočné ešte skôr, ako sa na ne odhodláš. Lebo vieš… Ak dáš niekomu už na začiatku svojich 100% a on ich nevidí, čo ešte mu chceš dať? Čím ho ešte chceš presvedčiť? Ak raz niekomu dáš všetko, viac už v sebe nemáš. Všetka ďalšia snaha vedie len k tomu, že sa v tomto vzťahu začneš správať neprirodzene. A to nie je dobrý základný kameň nijakého priateľstva a ani lásky.
Nebojovať je krásne…
Dáva ti to slobodu, pretože premárnená snaha zväzuje. Učí ťa to k pokore, pretože rešpektovať niečie správanie si žiada trochu skromnosti a rozvahy. A v neposlednom rade… Ten, kto nebojuje, neprehráva. Nikdy nedovolí, aby mu jeden vzťah, ktorý nevyšiel, pokazil optiku na seba samého a lásku ako takú.
Coverphoto: Photo by Vladislav Nahorny on Unsplash
