Ešte donedávna som sa zaraďovala k ľuďom, ktorí nasľubovali hory-doly a potom ani hory, ani doly, nedodržali. Nie. Nerobila som to naschvál. Moje úmysly boli čisté ako krištáľ, no často vypálilo všetko úplne inak, než som mojim najbližším, ľuďom v mojom okolí a v konečnom dôsledku i sama sebe, sľúbila…. Naozaj som chcela. Chcela som dodržať všetko a asi aj preto som veľakrát nedodržala vôbec nič. A tak som blúdila v labyrinte sľubov, až sa mi točila hlava, podlamovali kolená a zamotávala som sa do pavučiny, ktorú som sama (na seba) uplietla.
Bola som nespokojná, podráždená, nešťastná. Cítila som sa vinná. Trápilo ma, že som za nespoľahlivú. Za ženu, ktorá si nestojí za svojím slovom. Nechcela som takou byť. Nechcela som byť ako všetci ostatní.
unsplash.com
A preto už nesľubujem…
Nesľubujem ti, mami, že budem menej zábudlivá. Viac poriadkumilovná. Nesľubujem ti, že nebudem „chaosiť“ a chytať nervy, keď sa mi niečo nebude dariť. Nesľubujem ti, že budem menej nakupovať. Viac šetriť. Už ti nesľubujem, že ti budem častejšie a viac pomáhať…
Nesľubujem ti, oci, že budem pravidelne cvičiť a že nebudem priberať. Už ti nesľubujem, že nebudem všetko analyzovať a nad všetkým filozofovať…
Nesľubujem, ti môj budúci, že ťa budem bezhranične a bezpodmienečne milovať. Nesľubujem ti, že budem pri tebe stáť, nech vyvedieš čokoľvek. Nesľubujem, že ti neublížim. Už nesľubujem, že ťa nikdy neopustím…
Nesľubujem ti, už ti nesľubujem, moja drahá, že si na teba nájdem vždy čas. Že nezruším naše stretnutie z hodiny na hodinu, ak to bude nevyhnutné. Nesľubujem vám, moji milí kamaráti a známi, že tu vždy pre vás budem. Že tu pre vás budem 24/7.
Nesľubujem vám, moje blízke i široké okolie, že sa budem vždy usmievať…
Nesľubujem, že budem k vám vždy milá, láskavá, ochotná pomôcť… Nesľubujem tebe i tebe, ktorá čítaš tieto riadky, že ťa vždy osloví to, čo napíšem. Nesľubujem vám, že budem písať lepšie, zaujímavejšie. Pravidelnejšie…
Už nesľubujem sama sebe. Nesľubujem si, že budem femme fatale. Nesľubujem si, že budem najlepšou spisovateľkou široko-ďaleko. Nesľubujem si, že zajtra, určite už zajtra, budem menej popletená, tá, čo bude všetko s prehľadom stíhať. Už si nesľubujem, že nebudem maškrtiť a že nebudem mať faldy na bruchu. Nesľubujem si, že si za leto nekúpim dvadsať nových tričiek a šiat. Už si nesľubujem, že sa priblížim k dokonalosti…
unsplash.com
Už nesľubujem, lebo nie je fér sľúbiť a sľub nedodržať…
Už nesľubujem, lebo je naivné sľubovať (si) to, čo nie je možné splniť.
Už nesľubujem, lebo nesplnené sľuby bolia. Bolia tých, ktorých najviac milujem. Bolia teba i teba. Bolia mňa.
Už nesľubujem, lebo sľuby sa raz-dva zmenia v klamstvo. A ja klamať nechcem. Nikoho.
Už nesľubujem, lebo nič nefunguje na sto percent. Veľakrát ani na päťdesiat percent.
Už nesľubujem, lebo v mojom živote sa so železnou pravidelnosťou napĺňa veta: Človek mieni a Pán Boh? Karma? Osud? Náhoda? Tí menia…
Už nesľubujem, pretože dnes už viem…
Dnes už viem, že isté charakterové vlastnosti, neduhy na sebe nezmením, ani keby som sa postavila na hlavu a odrážala sa ušami.
Dnes už viem, že človeka s veľkým Č, ženu s veľkým Ž, zo mňa robia skutky. Nie slová.
Dnes už viem, že nevytrhnem zo seba to, čo vo mne niekto zakorenil…
Dnes už viem, že nemám ísť hlavou proti múru.
Dnes už viem, že nemám ísť sama proti sebe.
Dnes už viem, že musím byť aj ja sebecká.
Dnes už viem, že si ľudia poriadia aj bezo mňa.
Dnes už viem, že aj bezhraničnosť má svoje hranice a že navždy sa vždy nemusí rovnať do konca života…
Dnes už viem, že nechcem byť „sľubotechnou“, aj keď to možno znamená, že môj úspech klesne nižšie. Že nebudem pre teba, pre vás tip-top.
Už nesľubujem, pretože dnes už viem. Už konečne viem…
Ak sa Vám tvorba autorky páčila, viac o nej nájdete TU.
Coverphoto: pexels.com
