Zistila, že nádej je vratká. Že občas podráža nohy namiesto toho, aby pomáhala vstávať. Že občas je to práve iba samotná nádej, čo jej v láske môže zostať. Dnes už vie, klamstvá bolia rovnako ako sľuby a že najhoršie sú také slová, ktorými po nociach obklopená tichom obhajuje niekoho, kto si to nezaslúži. Pochopila, že bezhraničná dôvera dokáže nielen spájať, ale i ničiť. Nás samých… Ak sa jej nepustíme včas.
Sú to už mesiace, no stále to trochu bolí. Ten pocit, že podrazila samu seba, a to hneď niekoľkokrát. Dnes ju už nebolia činy druhých, ale predovšetkým jej vlastné skutky. Dnes si je istá, že hoci ju podrazili druhí, ona sa k tomu odovzdane pridávala. Vždy, keď bola ochotná ďalej to tolerovať.
unsplash.com
Veriť niekomu, koho milujete, je veľmi ľahké…
Aj keď je do očí bijúce, že si tú dôveru nezaslúži. Že klame a neštíti sa v tom pokračovať. Že iba zahladzuje stopy, no nechce nič odčiniť. Že každé jedno prepáč v skutočnosti znamená len: no tak, veď zostaň. Nechcela to len tak stratiť, tak radšej pristupovala na túto hlúpu hru. Nechcela si povedať, že je koniec, nechcela to ukončiť slovami musím sa ťa pustiť. Dúfajúc v nejakú zmenu len čakala, kým sa to zmení. A nakoniec tou, čo sa zmenila, bola ona sama.
Áno, dnes to bolí. Stále. Aj po toľkom čase. Avšak bolesť je pomaly potlačovaná ponaučením. Nie trpkosťou v jej srdci, pretože vie, že má rovnaký dôvod hnevať sa aj sama na seba. Dnes, možno stále unavená, si je istá, že jej tento vzťah viac dal, ako vzal.
Už neverí tým sľubom. Verí radšej tomu, že raz stretne niekoho, kto žiadne sľuby nebude proti nej využívať.
Neverí človeku, ktorý ju toľkokrát sklamal. Verí v lásku, ktorá ju nikdy nesklame.
Neverí tomu, že pravá láska neexistuje. Uverí v to, že nie každý je rovnaký.
unsplash.com
Pretože dnes už rozumie princípu, ako by sme sa mali postaviť k nádeji…
Tvárou v tvár, s vierou, ktorá neklame, s láskou, ktorá sa môže pýšiť tým, že má pevné základy. Už vie, že nádej, ktorá len prekrýva skutočné problémy, ju nikdy nespasí. Dnes už pochopila, že i tam, kde nádej hľadala márne, nemusí ju nutne zatratiť. Môže si ju ponechať a využiť ju v niečo iné. V naplnenie predstáv, ktoré ju možno predtým desili, no teraz v nich vidí nové začiatky a slobodu, ktorá jej dáva príležitosť vyliečiť si všetky rany.
Dnes už nechce počuť sľuby. Dnes si želá iba jedno… Aby dokázala sama sebe dôverovať. Vždy, za každých okolností. Aby nikdy viac nehľadala šťastie v cudzom náručí. Jednoducho, aby si verila natoľko, že odhodlane prijme krutú pravdu a bez strachu pohrdne milosrdnou lžou.
Coverphoto: Photo by Renato Santtana
