Dnešný večer je tak trošku smutný. Čítam si naše staré správy. Nerada to robím, lebo sa snažím nepozerať do minulosti. To, čo si mi napísal pred pár rokmi, dnes už nemusí platiť, no niečo však ešte stále platiť môže, či? 

A tak si čítam slová, ktoré si mi hovoril, pozerám na fotky, čo si mi poslal. Premýšľam. Každej si písal takto? Každej si posielal tieto fotky? Vtedy si ešte asi nemal až také sebavedomie ako dnes. 

Iróniou je, že ja som ťa chcela už vtedy. Ja som ťa chcela, či si bol taký či taký. Či si mal telo také či iné. Túžila som po tebe tak moc a tak moc som to nechcela pokaziť, že keď si mi dal otázku, či spolu niekam nepôjdeme, odmietla som. 

pinterest.com

Obaja sme vtedy chceli niečo iné… 

Bála som sa, že ak by nám to nevyšlo, prišla by som o teba úplne, a to som nechcela dopustiť. Lebo ak by sme do toho išli, mali by sme len jednu šancu a s tebou som ju premárniť nechcela. Keďže sme sa na svet pozerali inak a chceli od seba iné veci, tak som tomu neverila. Mohla som ťa mať aspoň ako „kamaráta“ a to je rozhodne viac, ako keby si sa premenil na môjho bývalého. Aj keď naše chovanie sa viac približovalo neznámym ako známym, nieto kamarátom.

Ako roky išli ďalej, menili sme sa. Ty si svoje ego budoval na lacných ženách. Zväčša tie dajú mužom pocit, akí sú skvelí. Muž si o sebe ani nemusí tak myslieť, ale keď sa na neho tlačia lacné ženy, zanechá to v ňom pocit, že niečo na ňom je. 

A tak to bolo aj s tebou… 

Dnes si myslíš, že nad teba nie je. Avšak je. Ale to ti tie tvoje lacné ženy nepovedia. Ony ti vlastne veľa ani nepovedia. Dajú ti svoje telo a to ti stačí. Vybudoval si si život, v ktorom pre mňa nie je miesto, lebo ja tá lacná nie som. Aj keď by si ju zo mňa rád spravil. 

Trošku ťa asi stále pokúšam, lenže keď vidíš, že sa to nedá tak ľahko, tak sa nebudeš snažiť. Veď sú iné, čo povolia, aj za menej úsilia. Prešlo niekoľko mesiacov, je to aj viac ako rok a vraciaš sa. Skúšaš svoje šťastie zase. Tentokrát som to ja, čo skúšam či teda pôjdeme niekam. Nie za vidinou vzťahu skôr kamarátstva. 

pinterest.com

Chcela som sa s niekým porozprávať… 

Zle som sa však vyjadrila, že chcem rande. Hneď si cúvol a odmietol ma, že ty vzťah nechceš. A zase ma vymazal… Stretával si svoje ženy, ja som neexistovala. Ani to nebolelo, ani mi to nevadilo, lebo takého, ako si ty, nájdem kdekoľvek. Mrzelo ma len, že zjavne nemôžeme byť ani kamarátmi, aj keď ty si tvrdil, že nimi sme. 

Prešiel ďalší rok. A zrazu sme tu spolu. Píšeme si, flirtujeme… A tentokrát robím obrovskú chybu, že ťa počúvam. Tak inak. Odhaľuješ mi seba, ja sa snažím držať si ťa od tela, ale neviem, ako to robíš, že sa zase dostávaš cez moje vrstvy. 

Možno je to tým, že sa posledné dni cítim veľmi prázdno. Cítim sa sama, cítim sa nijako. Ty mi dávaš pocit, že som niekto. 

Je tak jednoduché sa do niekoho zaľúbiť, keď sme slabí… 

A ešte jednoduchšie je, keď je to vaša slabosť a zároveň človek, čo sa objavuje a mizne zároveň… 

Je to taký váš sen, keď spíte, je to úžasné, ale keď sa zobudíte, je preč. Lenže tie pocity vo vás ostanú. Tým, že som bola zranená, som nedávala pozor a zrazu som sa jedného rána zobudila a pristihla sa, že na teba myslím. Zrazu som o tebe premýšľala viac, ako bolo vhodné. Zrazu som si uvedomila, že som zaľúbená a ani neviem ako.

A tak si čítam tie správy, ktoré sme si vymenili za tie všetky roky. A zisťujem, že si ma nikdy nevnímal ako kamarátku. Nikdy si ma nevnímal ako človeka, čo chceš mať vo svojom živote. Vnímal si ma ako príležitosť, ako pokušenie, ako prípadnú lacnú kamarátku. Nevnímal si ma ako svoju kamarátku či nebodaj niečo viac. 

pinterest.com

Zjavne na priateľstvo medzi mužom a ženou neveríš… 

Či musí mať benefity? Nerozumiem ti, ale rozumiem, že ti nestojím za nič. Inak by si teraz niečo s tým všetkým urobil. Snažil ma mať v živote aspoň ako kamarátku, ale keď ja nič viac neponúkam, asi nie som taká zaujímavá alebo taká dobrá. Také kamarátky máš, to ti stačí. A také špeciálne si nájdeš. Takže pokiaľ nechcem prijať toto miesto, tak žiadne iné nedostanem.

A tak si sa zase vymazal. Zas a znova ako po celé tie roky predtým. A ja si uvedomujem, že som sa naháňala za nikým. Zaľúbila som sa do predstavy. Boli dni kedy som si myslela, že niečo medzi nami je. Taká iná chémia. Ale ako si všetko prehrávam spätne… Tak ja som tá jediná chémia. 

Ty si len výborný herec. Tak veľmi si chcem povedať, že ti krivdím. Ale načo sa mám naďalej klamať? Urobil si mi to už niekoľkokrát. A ja ti dávam možnosť to urobiť zase a stále. Ak by si vo mne videl len trošku nádeje, trošku niečoho, neodišiel by si. Veď o dobrých ľudí sa musí bojovať…

Ale ty… 

Máš svojich kamarátov, máš presný počet a ten sa nesmie zmeniť. Nesmie prerásť, alebo len ja doň nesmiem patriť? Nikdy som v tvojom živote nebola niekto. Vždy som tam bola ako nikto, ako niekto dočasný, no nie trvalý. 

Ja som sa vždy zaujímala, aj keď si ty o tom nevedel. O tých veciach vedieť nemusíš. Dajú ti pocit, aký si výnimočný. Ty ten pocit už máš aj bez toho, aby som ti to povedala. To, ako sa cítim ja, ťa netrápi. To by si sa musel zaujímať a mať srdce. Ty ho máš len v ňom máš obmedzený počet miest. Možno raz, keď niekto vypadne…

Ako som sa mohla zaľúbiť do niekoho takého ako ty? Do niekoho, kto sa ku mne správa takto? Kto sa ku mne správa nijako? Na čo si sa tu vôbec hral? Využil si moju slabú chvíľu a ani si to nechcel. Pravdepodobne to teraz ľutuješ. Pravdepodobne veľa vecí ja ani neviem, keďže už zase neexistujem. Možno o rok. Chcela som zachrániť našu jedinú šancu a nikdy tam tá šanca nebola. 

pinterest.com

Vždy som bola ďalšou… 

Myslela som si, že som bola voľbou, ale ty to so slovami vieš veľmi dobre a len si mi hovoril slová, ktoré ti dávali možnosť, že možno budem taká, pre ktorú je v tvojom živote miesto. 

Niektoré duše sa stále priťahujú, avšak naša osobnosť im nedovolí splynúť. Naše egá, charakter, strach, my. 

Už nemám, čo čítať, lebo všetky tie slová, čo sme si vymenili, boli len nejakým tvojím scenárom. Nie ty. Takže som sa zaľúbila do scenára, nie do teba a scenár je ľahké roztrhnúť. Občas sa musím obzrieť do minulosti, aby som pochopila prítomnosť a ubezpečila sa o budúcnosti. Aj keď scenár roztrhám, moje city to už nezmení, lebo tie sú moje a sú skutočné, na rozdiel od tých tvojich.

Autor: Michaela

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Prijmi rozchod s hrdosťou

Coverphoto: Photo by Chermiti Mohamed on Unsplash

Facebook komentáre