Odišiel si rýchlejšie, ako si prišiel. Vstúpil si do môjho života zo zvedavosti a preto, že si si chcel užiť. Nezaujímalo ťa, čo chcem ja, ako to cítim. Vždy si sa orientoval iba sám na seba. Na svoj komfort, svoju hru, svoje uspokojenie. Gratulujem si k tomu, že už nie si súčasť môjho života. Je to to najlepšie, čo sa mi doteraz prihodilo.

Niekedy rozmýšľam, či to mohla byť z tvojej strany láska. Niekedy rozmýšľam, že keby sa stretneme v inom čase, či nám to vôbec pomôže a či to celé mohlo byť úplne inak. No keď si spätne spomeniem na tvoje ego, viem, že to všetko je iba moje hlúpe, naivné domýšľanie si.

Vyhovovala som ti vo všetkých smeroch. Keď si chcel voľnosť, mal si ju. Keď si povedal, aby som nevolala a nepísala, ja som to so zaťatými zubami vydržala. Prišiel si iba vtedy, keď si mal chuť a čas. Nechutné, aký si bol sebecký a egoistický. Bojím sa, že ti to karma vráti. Alebo ti to už vrátila.

Silno som chcela, aby si ma miloval. Aby si prišiel častejšie, sám od seba. Aby si zavolal, napísal. A aby ti nešlo iba o moje telo. Klamala som sa a klamala som aj teba. Mne na tom celom záležalo už od začiatku akosi viac. Nestačili mi iba naše noci. Chcela som vzťah. Chcela som aby ti na mne záležalo. Ty si chcel so mnou spať. Nič viac, nič menej.

To, čo si u druhej nedostal, si vedel, že s istotou dostaneš u mňa. Aj si dostal. A ja to ľutujem. Najviac ľutujem to, že som to vydržala tak dlho. Ešte viac ľutujem, že napriek tomu, že som všetko videla a vedela, som ťa chcela a naivne som dúfala, že raz možno budeme normálny pár.

Ukázal si mi, že láska nestačí. Nestačí ani to, ak sa ti niekto páči tak veľmi, že ti pri každom pohľade na toho človeka stisne srdce. Ukázal si mi, že nestačí, ak si pre toho druhého ochotný urobiť čokoľvek. A nestačí ani to, keď si ochotná čakať na neho večne. Na jednej strane ti aj ďakujem, lebo som si po tom všetkom uvedomila cenu samej seba. Zároveň som si uvedomila, že som silnejšia, než som si kedykoľvek myslela. A dnes už viem, že aj keby zas a znovu prídeš, tak ti žiadnu novú šancu nedám. Niekedy si proste musíme povedať, že stačilo.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Lebo poznám svoju cenu...

Dnes si už iba stará spomienka, stará chyba, stará záležitosť. Nezáleží mi na tebe. Je mi jedno s kým si, kde si a aj ako sa máš. Ja som vďaka tebe silnejšia, múdrejšia a viac si vážim ľudí, ktorí do môjho života prídu a myslia to so mnou vážne.

Dnes nepotrebujem tvoju pozornosť, tvoju lásku, tvoje správy nato, aby som sa cítila šťastná. Cítim sa šťastnejšia kvôli sebe. Kvôli tomu, že viem, že nie každý, kto do môjho života vstúpi, je ten pravý. Každý robí z času na čas chyby a je dôležité si to priznať sám pred sebou. Ty si bol moja chyba. Využil si obdobie, kedy som bola zranená, neverila som si a strašne som túžila po láske, porozumení, objatí a po tom, aby sa o mňa niekto staral a zaujímal. Dnes viem, že lásku si nemôžem vynucovať. Viem, že keď príde, bude to stáť za to. Nebude iba bolieť, ale bude aj tešiť. Predovšetkým ma bude tešiť.

Tak som si ťa uložila do tej skrinky chýb, ktoré počas života zbieram. Si tam dobre zamknutý a už nikdy nedovolím, aby si sa stadiaľ vynoril. Je čas ísť dopredu. Silná, šťastná a očakávajúca niečo nové…

coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre