Vieš, že každú bolesť dokážeme ovplyvniť? Asi sa ti zdá, že teraz klamem, ale je to tak. Ešte nedávno by som týmto slovám neverila ani ja. Popierala by som ich, pretože je to tak jednoduchšie. Áno, niekedy je naozaj ľahšie nadávať na život a hnevať sa na bolesť, ktorú cítime, ako si priznať, že so všetkým, čo sa nám deje, dokážeme niečo urobiť.

Teraz nehovorím o tom, že vieme predísť každej katastrofe a že vieme druhých prinútiť, aby pri nás zostali alebo nás nikdy nesklamali. Nie, to nevieme… Ale vieme niečo iné… Prestať si konečne ubližovať. Prestať sa rýpať v minulosti. Namiesto toho, aby sme preklínali život, by sme radšej mali trochu pouvažovať nad tým, čo sa vlastne stalo.

pinterest.com

Prosím, už si neubližuj… 

Nečakaj na veľkolepý návrat niekoho, kto sa rozhodol z tvojho života odísť. Neslieď po ňom na internete a nestriehni na každý jeho krok. Nechci, aby sa všetko to, čo sa skončilo, začalo znovu. Nejatri staré rany. A ani nesnaž zabudnúť. Netlač na seba. Nenadávaj si, ak opäť zlyháš a s myšlienkami na neho sa znovu celá zosypeš. Pretože tým nevyriešiš nič. Radšej sa vždy, keď ťa k múru pritisne spomienka na tie časy a rozplače ťa, zamysli…

Robil ťa šťastnou? S najväčšou pravdepodobnosťou nie, ale to si asi teraz takto narovinu nepriznáš. Dával ti iba istý pocit, aj keď falošný, ale ty si ho vnímala ako pravdivý. Čo to bol za pocit? Cítila si sa vďaka nemu výnimočná? Milovaná? Zaplnil tvoj čas, ktorý bez neho nevieš využiť inak? 

Ale, drahá… Toto všetko si vieš poskytnúť aj sama. Ak si sa s ním cítila krásna, nenahraditeľná a silná, je to fajn. Ale tak sa môžeš cítiť, aj keď s ním nie si. Ba čo viac… Práve tak by si sa vtedy cítiť mala. Prečo si k niečomu, čo je také prirodzené, musíme nájsť cestu až cez bolesť?

A to je možno dôvod, prečo musel odísť…

Aby si toto pochopila. Aby si si uvedomila, že nie iní z nás robia výnimočné bytosti. Aby si si ty sama dala viac lásky, pretože ak ju prestaneš cítiť od iných a zlomí ťa to, niečo nie je v poriadku… 

Niektoré vzťahy nám totiž dajú viac, ako nám vezmú. A najviac nám dajú práve tie, pri ktorých máme pocit, že nám vzali všetko.

No len ľudia, ktorí prestanú preklínať osud a všetky osoby vo svojej blízkosti za to, čo sa im stalo a ako sa cítia, si to dokážu uvedomiť. Niekedy potrebujeme pocítiť, aké to je, keď sa na nás niekto vykašle, aby sme porozmýšľali nad tým, či náhodou nekašleme sami na seba. Niekedy zasa musíme zažiť, ako chutí príšerná osamelosť, aby sme zistili, že vo svojej vlastnej spoločnosti nikdy nie sme sami. 

Najopustenejšie sa totiž cítia práve tí, ktorí sa opúšťajú… Opúšťajú samých seba a od druhých žiadajú, aby im venovali niečo, čo mali mať vo svojom srdci už dávno. Lásku k sebe. Pokoru k životu. Ochotu prijať aj to nepekné ako súčasť nášho života…

pinterest.com

Tak si už, prosím, viac neubližuj…

A popremýšľaj nad tým, prečo ti tak veľmi chýba. Prečo v tvojom živote zastával jedinečné miesto a prečo ho nevieš nahradiť. Sme síce stvorení na to, aby sme sa v ťažkých časoch mali o koho oprieť… Tým chcem povedať, že áno, skôr či neskôr by sme mali zakotviť vedľa niekoho, koho milujeme a kto bude milovať nás.

Ale to predsa neznamená, že ak sme sami, musíme trpieť. Pozri… Ak si dokázala milovať niekoho, kto nebol ten pravý, ak si sa pri ňom cítila tak dokonale… Vieš, aké to bude s niekým, kto tým pravým bude?

Tak hlavu hore a teš sa na to, čo ťa čaká. Toto všetko, čo teraz prežívaš, je len príprava na dokonalý vzťah. No dobre, dokonalý asi nebude, určite ho budeš mať chuť minimálne tisíckrát zabiť. Ale… Bude to dokonalo-nedokonalé a ty to budeš milovať. Ale ešte predtým sa nauč, aké to je milovať život osamote. Iba tak budeš pripravená na ďalší vzťah.

Laura L.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Trvalo to príliš dlho

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre