Ak ťa raz opäť stretnem, už ťa nebudem hľadať v očiach, v ktorých som kedysi túžila nájsť domov.
Už nebudem skúmať tvoju tvár, či sa na nej objaví čo i len náznak ľútosti.
Ani tvoje slová nebudem čítať medzi riadkami, ako som to robila kedysi, keď som verila, že si len zmätený a nevieš, ako veľmi mi ubližuješ…
Nie… Ak ťa raz opäť stretnem, zostanem pokojná. Nebudem utekať. Ani k tebe, ani pred tebou. Nezatrasie to so mnou tak, ako by to kedysi otriaslo mojím svetom. Pretože dnes už viem, že ten svet nikdy nepatril nám. Patrila som si v ňom len ja.
unsplash.com
Možno si všimneš, že som iná…
Že neklopím pohľad, že sa neusmievam len preto, aby som zakryla bolesť. Možno uvidíš, že už nehľadám tvoje uznanie ako dôkaz, že som dosť. Lebo už viem, že som bola dosť vždy – len si sa na mňa díval očami, ktoré hľadali niečo, čím som nikdy nechcela byť.
Ak ťa raz opäť stretnem, nepripomeniem ti, čo všetko ma bolelo. Nepoviem ti, ako som noc čo noc zaspávala s tichým plačom, hoci som ti to nikdy nedala najavo. Už nepotrebujem ospravedlnenie. Ani uzavretie tejto kapitoly. Našla som ho v sebe.
Zrazu som pochopila, že niektoré príbehy sa skončia bez záveru…
Niektoré rany sa nezahoja slovami, ale tichom. A niektorí ľudia nám vstúpia do života len preto, aby sme sa naučili, čo už nikdy nechceme znova. Dnes už viem, že ak si musím lásku zaslúžiť, nie je to láska. A ak musím niekoho presviedčať, aby zostal, koniec koncov i tak zostávam sama.
Preto sa ťa dnes nepýtam, prečo si odišiel. Ani či si to niekedy ľutoval. Nepýtam sa, či si na mňa občas spomenieš. Lebo som sa prestala definovať cez tvoje odpovede. Prestala som čakať, že mi ich raz dáš.
Ak ťa raz opäť stretnem, možno to budeš ty, kto sa spýta: Čo sa stalo? Kam sa podela tá žena, ktorá ma tak veľmi milovala? A ja možno len s úsmevom poviem: Zostala tam, kde si ju nechal. Ale ja… ja som odtiaľ odišla…
A ty, drahá žena…
Ak sa práve uzdravuje tvoje zlomené srdce, prosím, vedz, že každý prerod bolí. Ale raz príde deň, kedy stretneš minulosť – a zistíš, že ťa už nemá silu zraniť. Lebo ty si zatiaľ vyrástla. A viac sa nevraciaš tam, kde si sa stratila.
Autor: Barbora
Coverphoto: pexels.com
