Raz mi bolo povedané: Nauč sa netrápiť sa. A ja som vtedy tomu nerozumela, dokonca sa mi zdá, že som sa aj trochu v duchu zasmiala. Nauč sa netrápiť sa… Tak zvláštne to znie, že? Akoby to, či sa trápime, bolo vecou voľby a mohli by sme si vybrať, či nás niečo zamrzí alebo nie. Veď ak sa trápime, je to preto, že nemáme inú možnosť. Jednoducho sa nám stalo niečo, čo nás zabolelo…

Odvtedy, čo mi toto bolo povedané, uplynulo pár rokov. Som o niečo staršia a dovolím si tvrdiť, že aj o čosi skúsenejšia. A myslím si tiež, že mi nebola poradená až taká hlúposť. Stretla som od toho okamihu mnoho ľudí. A naozaj sa mi zdalo, že niektorí z nich sa naučili netrápiť.

unsplash.com

Treba len rozlišovať maličkosti od skutočných problémov…

Viem, nejde to ľahko. Ale treba si len uvedomiť, že nie je v poriadku, ak sa od niektorých vecí nevieš odosobniť alebo sa cez ne preniesť. Naozaj nie je oukej, ak sa ťa hlboko dotkne každá poznámka, ak za každou bolesťou vidíš smrteľnú chorobu, ak nevieš spať, pretože si niekto dovolil oponovať ti alebo sa ti zdá, že k tebe niekto necíti to, čo ty k nemu.

Kedysi som sa vedela trápiť pre všetko. Pre to, kto čo o mne povedal, kto sa ku mne ako správal. V hlave som si tieto situácie prehrávala dookola, len čo ma táto myšlienka konfrontovala, okamžite som celá stŕpla a zaplavila ma totálna úzkosť. Nemohla som zaspať, pretože som sa rýpala v hlúpostiach, ktoré sa stali. Niektoré slová ma boleli veľmi dlho a bolesť neutíchala. Ten, kto mi to povedal, už dávno zabudol, že sa niečo také stalo. Len ja som si to niesla so sebou ako taký balvan a pomaly som naň prihadzovala ďalšie a ďalšie.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Boj srdca a rozumu

Trápila som sa aj pre veci, ktoré sa možno raz stanú. Bola som majstrom v domýšľaní a vytváraní si tých najhorších scenárov. Každú udalosť som si interpretovala po svojom a robila som z komára nieže somára, ale rovno slona. Všetko som riešila a za všetkým som vždy videla len to najhoršie. Bála som sa toľkých vecí, že by som ich v priebehu celého dňa nedokázala všetky vymenovať.

unsplash.com

Preto musíš veľa vecí pochopiť…

Pochop, že nemá zmysel riešiť niečo, čo sa ešte nestalo. Pochop, že je rozdiel byť pripravenou na všetky možné scenáre a zožierať sa pre niečo, čo práve ani nie je aktuálne. Pochop, že nezáleží, čo si o tebe myslia druhí a že tvojou povinnosťou nie je postarať sa, aby si sa každému páčila.

Pochop, že jednou nevydarenou láskou sa tvoj život nekončí. Pochop, že si zaslúžiš omnoho viac ako premýšľanie nad minulosťou, ktorú už nikdy nezmeníš. Zaslúžiš si žiť, nie sa upísať k životu, na ktorom on nechal nepekné stopy. Pochop, prosím, že láska by mala robiť každý okamih krajším. A ak sa to nestalo, tak to potom nie je láska, akú si zaslúžiš a nad akou by si mala premýšľať.

Pochop, že smútok, bolesť ani žiaľ, zo svojho života nikdy úplne nevylúčiš. Ale všetko to vieš obmedziť, ak si určíš priority. Ak si povieš, že tvoje šťastie je viac ako akékoľvek predstavy, reči, rozchody a drámy.

Autor: Anonym

Coverphoto: Photo by Mohammad Rezaie on Unsplash

Facebook komentáre