Užívaj života a daj na svoju intuíciu. Viac výstižnejšie som to napísať asi nemohla. Život mi to dal naozaj v týchto dňoch pekne pocítiť a budem to cítiť minimálne ešte pár týždňov. V krásne piatkové ráno som odprevadila deti do školy a škôlky a nezabudla som im pripomenúť, že sa poobede vidíme. Pobozkala som ich na čielko a s radosťou sme si s kamarátkou užívali kávu. Taká maličkosť, však?

Deň predtým som na sociálnej sieti písala, že si treba užívať tie momenty a život samotný. Tak som to aj v týchto dňoch robila a už viem prečo. Poobede som sa vracala z práce a moje auto z ničoho nič začalo blbnúť. Zastavila som na pumpe a s tromi ľuďmi som komunikovala, či prejdem domov.
Moja intuícia kričala NECHOĎ, ale keď ti to potvrdia viacerí – CHOĎ, je to v poriadku. Tak som išla. To som vtedy netušila, že sa nedostavím do škôlky za dcérou a že domov neprejdem po svojich.  

unsplash.com

Mohla by som to nazvať sladká nevedomosť…

Hudba mi hrala a stále som mala dobrú náladu. Pár minút na to mi na palubnej doske ukázalo, že mám zaparkovať. Zaparkovať som však už nestihla. Moje auto prestalo v kopci reagovať, volant sa zasekol a jediná možnosť bola vyskočiť z auta. Nakoniec ma moje auto zrámovalo. Onedlho som už ležala v sanitke a smerovala rýchlo do nemocnice. 

Čo som si uvedomila?

Na moje prekvapenie uvedomenie prišlo veľmi rýchlo. Život ma už musel stopnúť, a tak to vymyslel takýmto spôsobom. Áno, tiež som sa pýtala, či nestačilo mať vytknutý členok namiesto dochrámanej ľavej časti tela. Ten tam hore zrejme vedel, že ľahké zranenie by ma veľmi nezastavilo a nič by som nepochopila

Mala som šťastie v nešťastí a som naozaj vďačná za život, lebo je krehký. Lusknutím prsta sa môže zmeniť a potom človek iba príde na to, že sa naozaj neoplatí naháňať za ničím. Vôbec za ničím. 

unsplash.com

Všetko, čo k nám má prísť, príde v ten správny čas… 

Všetku agresivitu, ktorú máme, jednoducho iba vyfúknime tam hore. Či už ju máme voči sebe, alebo voči ostatným. Láska, ktorá nevyšla, tej iba poďakujme, lebo je pre nás aj tak pripravené niečo oveľa krajšie a hlbšie. 

Že nie sme práve tam, kde chceme byť my? No a čo… Budeme tam o týždeň, o dva, o mesiac či o pár rokov, Ale dôležité je, že budeme. Že sa cítiš sama alebo sám? Veru nie… V takýchto momentoch vždy bude niekto, kto tu bude pri tebe stáť. My ľudia máme neskutočnú schopnosť zvládať veci, len musíme nájsť v sebe tú silu. Tú má každý z nás. Napríklad aj ja. Tieto riadky píšem v bolestiach, ale s veľkou pokorou k životu. Doslova ma zastavil a povedal: „Tak ako si žila doteraz, tak už žiť nemôžeš.“

A teda čo napísať na koniec článku?  Úplne jednoducho: Užívaj si život, teš sa z maličkostí, počúvaj svoju intuíciu, smej sa a miluj seba…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ženská porozchodová dimenzia...

Autor: Saška

Coverphoto: Photo by Arian Darvishi on Unsplash

Facebook komentáre