Každý z nás sa už určite stretol s týmto pojmom vo svojom živote. Podľa mňa to je stále tabuizovaná téma – tak ako kopec ďalších. Mali by sme sa o nej zhovárať a nie ju schovávať pod koberec. Bola tu a vždy aj bude. Hlavne v tejto dobe plnej stresu, kde sa stále naháňame za niečím materiálnym. Aj teraz, keď väčšina má strach o svoju budúcnosť a prácu kvôli prevládajúcej pandémii. Momentálna situácia, ktorá tu je už od marca, mohla dať niekomu poriadne zabrať.
Pre mňa osobne prvé týždne boli veľmi stresujúce. Bála som sa o rodinu a čo bude o niekoľko mesiacov. Späť k pointe. S úzkosťou som ja prišla do „bližšieho kontaktu“ asi pred piatimi rokmi. Vtedy sa to dalo nejakým spôsobom ovládať, takže môj život to veľmi neovplyvňovalo. Myslela som si, že to je iba obyčajná neuróza, ktorá po pár minútach prejde.
S odstupom času mi úzkosti začali naberať na sile…
Najdlhší tetanický šok trval 45 minút. Nikdy som tento šok tak dlho nemala, a preto som som bola vystrašená a mala som strach. Nechala som si to iba pre seba a aj tak – bola neskorá noc. Vtedy ľudia tetániu poriadne nepoznali, a keď počuli slovo úzkosť, sklopili zrak a tvárili sa, že to nepočuli.
Nehádžem všetkých ľudí do vreca, ale našli sa aj výnimky. Sú možno ľudia aj dnes, ktorí to berú ako výmysel alebo ako nepodstatnú vec. Pre mňa to však výmysel nikdy nebol a nie je ani dnes. Triaška, guča v hrdle, ruky ako ľad… Tieto symptómy, alebo ako to mám nazvať, mne veľmi príjemné neboli.
Hanbila som sa za to, že mám úzkosti…
Bála som sa, že keď vyjdem s „kožou na trh“, tak ľudia budú pozerať na mňa pomedzi prsty. Môj strach nevyplýval z tých bežných vecí, ako je komunikovanie s niekým cudzím alebo ísť medzi ľudí. Strach, ktorý sa vytváral v mojom vnútri, vznikal a pochádzal z príliš veľkého premýšľania o budúcnosti, a to mi naháňalo hrôzu.
Čo bude zajtra? Čo ak? Pre svalové kŕče sprevádzané tetanickým šokom som začala užívať magnézium. Ja však za môjho najlepšieho lekára považujem prírodu. Buď prechádzka popri rieke, alebo návšteva parku mi vždy pomôžu. Keď sa mi zle dýcha, pomôže mi studený, zimný vzduch. Hľadala som prírodné alternatívy, ako s tetániou bojovať a nikdy som sa nevzdávala. Išla som pekne krôčik po krôčiku a po čase som videla aj malé zmeny. Zo začiatku to bolo ťažké, ale neskôr som začínala byť hrdá sama na seba.
Tu je pár mojich bodov, ktoré by ti mohli pomôcť, keď práve teraz bojuješ s úzkosťami:
- Príroda, prechádzka parkom.
- Studený vzduch pre lepšie dýchanie.
- Meditácia.
- Pravidelný spánok.
- Pravidelná strava.
- Vyhýbanie sa negatívnym správam z TV alebo z internetu.
Dúfam, že ti týchto mojich 6 bodov aspoň o trošku pomôžu. Nezabudni, že si silná a úžasná bytosť!
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by Elesban Landero Berriozábal on Unsplash