Sú dni, keď sa ráno zobudím, už sa usmievam ako slniečko na hnoji a celý deň je krásny, sú dni, keď som šťastná a mám plno energie. Sú dni, keď celý deň počúvam Wannabe a Mambo number 5, sú dni, keď sa mi chce len spievať a tancovať. Sú dni, keď si chcem užívať život. Avšak sú dni, keď sa mi nechce nič. Sú dni, keď sa cítim sama aj v spoločnosti ľudí. Sú dni, keď chcem byť sama od všetkého a od všetkých. Sú dni, kedy by som si najradšej zbalila všetky veci a psa a odišla. Sú dni, kedy túžim po novej šanci začať odznova.
Sú dni, kedy potrebujem zmenu, a sú dni, kedy si myslím, že už viac nevládzem. Sú dni, keď mám všetko, a sú dni, kedy nemám nič. Nech je akýkoľvek z týchto dní, tak som vďačná za to, čo mám, za zdravie, za lásku, za strechu nad hlavou, za rodinu, za prítomnosť, za minulosť a aj za budúcnosť ktorá príde.
unsplash.com
Som vďačná za ľudí, ktorých som mala možnosť spoznať…
Za všetky moje bývalé najlepšie kamarátky a kamarátov, za všetky moje lásky. Ďakujem každému jednému z nich za výbuchy smiechu, za najkrajšie nočné výlety autom, za všetky spoločné piesne, ktoré sme spievali, za spontánnosť, za všetky tie výlevy, či už radosti, alebo zlosti. Za všetky nočné prechádzky, za všetky bozky. Za všetky tie zážitky, ktoré si nepamätáme, a za všetky spomienky, ktoré si budeme navždy pamätať a vždy sa nad nimi pousmejeme.
Za tú slobodu, ktorú som pri nich cítila a za to že ma milovali presne takú, aká som v tých časoch bola. Za to, že nevideli všetko len v čiernej a bielej, ale vo všetkých tých úžasných farbách, ktoré sa okolo nás točili. Občas ma mrzí, že sa to už nevráti, že sa už nikdy nezasmejeme tým hlúpym vtipom, že už si nikdy nezopakujeme tie všetky trápne chvíle, ktoré nás privádzali do rozpakov.
Že už sami nie sme takými ľuďmi, akými sme boli v ten čas, kedy sme sa poznali…
Každý z nás už je niekde inde, každý máme už vlastné starosti a radosti a už nás nezaujíma kto, čo a kedy o nás povedal. Spoznali sme sa v správnom čase, presne vtedy, kedy sme sa spoznať mali a dali sme si to, čo sme si dať potrebovali, naučili sme sa jeden od druhého to, čo sme sa naučiť mali, a keď bol ten správny čas odísť, tak sme odišli.
Každý z nás sa mení, zmena je život. Už nikdy nebudeme takými ľuďmi, akými sme boli pár rokov dozadu. Som vďačná za prítomnosť, za veci a ľudí, ktorých mám teraz vo svojom živote. Som vďačná za to, že ľudí ktorí, odišli, nahradili v správny čas správni ľudia, ktorých som potrebovala.
unsplash.com
A som vďačná za ľudí, ktorí sú so mnou celý ten čas…
Za to, že sú tak úžasní a nemajú žiadne predsudky, za ich tupý, čierny humor, za ich sarkazmus, ktorý ma vie rozosmiať v každom období môjho života. Za ich odvahu a nervy ma podporovať vo všetkom, čo robím, za to, že sú schopní so mnou zdieľať všetky moje bláznovstvá aj slzy. Že trpia všetky moje výlevy nálad a že ich ešte neomrzel môj smiech.
Za to, že stoja vždy pri mne, keď ich potrebujem, a za to že to so mnou ešte nevzdali, aj napriek tomu, že nie vždy som práve tým najlepším človekom, ktorého by si želali mať po svojom boku, a už vôbec nie som človekom, s ktorým by to mali jednoduché, ale sľubujem, že nech sa stane čokoľvek, som tu a vždy sa môžu na mňa spoľahnúť a ja pôjdem s nimi aj na kraj sveta, ak by mali potrebu sa presvedčiť, že Zem nie je guľatá.
Teším sa na to, aká bude budúcnosť, čo všetko nás ešte čaká, koľko ľudí odíde, koľko ľudí sa vráti, koľko nových ľudí príde do našich životov a koľko nás spolu ostane už navždy.
Autor: Petra Pažičanová
Coverphoto: Photo by Gabriel Nunes on Unsplash
