Asi sa to malo stať… To všetko, na čo som tak dlho hromžila. Presne to, čoho som sa bála, čo som si nechcela pripustiť, čo som odmietala. Áno, malo sa to stať. Veď napokon… Zmenilo ma to. Dnes som už iná. Iná vďaka tebe a vďaka tomu, čo si po sebe v mojom živote zanechal. S tebou to bolo vlastne ako s čokoládou. Stala som sa na tebe závislá, vždy som ti podľahla, tvoja chuť vo mne doznievala ešte dlho potom, ako si odišiel, a vždy som kvôli tomu mala neskôr výčitky.
Vďaka tebe dnes viem, že ľudia, ktorí na nás pôsobia ako droga, sa v našom živote zdržia len chvíľu. Na jednej strane vieme, že to s nimi nemôže dopadnúť dobre – že sa z nich nikdy nestanú dokonalí partneri, no aj tak im dovolíme, aby nás prinútili v to veriť. A stále im podliehame. Ich čaru, ich osobnosti, v ktorej sa podľa mňa nevyznajú ani oni. No zakaždým to skúšame. Či to vyjde… Veď čo ak náhodou…
pinterest.com
Ocitla som sa v kolotoči, ktorého rýchlosť som nedokázala ovládať. Rýchlosť si určoval ty a ja som z neho nedokázala vystúpiť. Ak by som tak urobila – priamo počas jazdy – spadla by som na zem a skončila s početnými zlomeninami. No keď sa kolotoč na malú chvíľu zastavil, vždy som možnosť vystúpiť prešvihla. Bola som rada, že je pokoj a snažila som sa opäť nadobudnúť rovnováhu. Kým sa mi hlava prestala točiť, kolotoč sa rozbehol znovu. A tak to šlo celé dokola niekoľko rokov.
Takíto ľudia z nás urobia doživotných abstinentov…
Keď sa konečne odhodláme spriečiť sa ich čaru a povedať si, že viac ich vo svojom živote nechceme, nech sa deje, čo sa deje, nastáva odvykací proces. Fáza, počas ktorej čelíme abstinenčným príznakom a aby sme ich potlačili, ubližujeme si. Siahneme po hocičom, len aby nám bolo lepšie. Na chvíľu. Pretože vieme, že sa to celé rozpúta znovu a potrvá celé mesiace, kým to ustane.
Ak máš vo svojej blízkosti niekoho, kto len sľubuje, kto sa zjaví ako prízrak a keď odíde, ty celé týždne trpíš čakajúc, kedy príde znovu, vzopri sa mu. Vzopri sa mu ešte vtedy, kým vládzeš. Čím dlhšie budeš veriť, čakať a dúfať, o to horšie to bude.
pinterest.com
Vieš, raz to aj tak urobíš. Raz sa mu aj tak vzoprieš. On nemá dôvod púšťať ťa, pretože takto mu to vyhovuje. Má všetko, čo chce, ako na striebornom podnose. Záujem, lásku, vernosť, žiadostivosť. Má človeka, ktorému on nemusí dávať nič, no ty mu dáš všetko.
Ale raz sa to skončí…
Raz sa v tebe niečo zlomí. Ty sa zlomíš. Ty budeš tou, ktorá toto puto pretrhne. Ty si raz povieš dosť. Raz si povieš, že už nevládzeš a viac to už takto nechceš. Chceš byť milovaná. Chceš byť slobodná. Chceš cítiť oporu. Chceš úprimnosť a život, ktorý síce nebude ako vystrihnutý z rozprávky, no bude tvoj. Bude tvoj a bude skutočný.
Odíď skôr, ako ti vezme všetko, čo máš, všetko, v čo veríš… Odíď skôr, ako sa z teba stane len kúsok ľadu. Odíď skôr, než prestaneš cítiť čokoľvek iné okrem bolesti… Čím dlhšie mu budeš dovoľovať, aby bol súčasťou tvojho života, o to dlhšie sa ty budeš liečiť. O to dlhšie nebudeš schopná opäť milovať.
Tu ide o čas. O každú sekundu s ním… Tak už viac nemárni svoj život, pretože kto z nás vie, ako dlho tu bude? Prečo potom plytvať časom v prítomnosti človeka, ktorý nám nedáva to, čo chceme? Tvoj život môže byť opäť krásny. Ale nie vďaka nemu. Vďaka tebe…
Autor: Anonym
Coverphoto: Photo by Erik Dungan on Unsplash
