Vedel som, že si povieme zbohom, ale nedalo mi to. Ako správny chlap som sa snažil niečo s tým urobiť a nenechať veci len tak na náhodu. Vzťah totiž ochladol, večer sme sa v posteli každý obrátili na svoju stranu, dlhé debaty sa pretavili do úsečných viet, v ktorých namiesto emócií už bolo možné nájsť iba k životu potrebné informácie. Žiadna láska až za hrob, skôr dvaja ľudia, ktorí sa kedysi milovali a teraz im je ľúto priznať, že už žiadnu lásku necítia. A budem k vám úprimný – takéto konce sú najhoršie.

Omnoho radšej by som bol, ak by sme sa hádali a jeden na druhom nachádzali stovky chýb. Skutočne. Pretože vtedy by som si bol istý, že už nič nemožno napraviť a že sa tento vzťah uberá smerom, v ktorom už nemožno nič zachrániť.

unsplash.com

Ale tu to bolo iné…

Z niektorých vzťahov vyrastieme. Prestaneme byť s našou polovičkou na jednej vlne a každý z nás preskočí na úplne inú. Je to chod života, ktorý nemáme v rukách. Toto sa stalo aj mne, aj keď som si myslel, že sa mi to stať nikdy nemôže. Do každého vzťahu som totiž šiel s tým, že nedovolím, aby sa niečo pokazilo. Mojou vinou, mojím nedopatrením… A aj teraz, keď už ubehlo pár rokov, sa mi o tom neľahko rozpráva.

No mal by som… Viem, že nie som jediný, kto stojí pred otázkou, či ešte zabojovať alebo prestať vyvíjať akékoľvek úsilie. Takých vzťahov, ktoré stratili šťavu, je mnoho. A tak sa veľa ľudí pýta, čo teraz, nachádzajúc iba ďalšie otázky. 

Najťažšie je totiž prísť na to, kedy ešte má zmysel vzťah zachraňovať a kedy je jediným zmyslom tohto vzťahu rozchod.

Tá hranica je veľmi tenká…

Odlíšiť obyčajnú nudu, ktorá pohltila niekoľkoročný vzťah, od lásky, čo sa vyparila, to sa nedá len tak zo dňa na deň. Zo vzťahov sa iskra vytráca, veď predsa zamilovanosť a láska, to sú dve rozdielne, i keď úzko prepojené veci. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
„Milujem ťa“ na mnoho spôsobov

No vlastne keď tak nad tým premýšľam, vedel som, že si povieme zbohom. Vedel som to už dávno predtým, ako sme to urobili. Len som sa bál neskorších výčitiek, že som neurobil dosť a zahodil som niečo, čo možno len potrebovalo trošku opraviť, trochu pofúkať, trochu oživiť. Preto som sa snažil, za čo som dnes na seba hrdý, hoci to neviedlo k želanému výsledku.  A dnes viem, že ak by som sa nesnažil tak dlho, teraz by som si mnoho vecí vyčítal.

Týmto vám chcem povedať dve veci…

Kým sa zamotám ešte viac a kým si pospomínam aj na to, čo som chcel už dávno uzavrieť, napíšem vám to sem na rovinu:

unsplash.com

Niektoré vzťahy vychladnú a my s tým nič neurobíme. Je to v poriadku zistiť, že sa životy oboch zúčastnených posunuli vpred, no každý z nich iným smerom. Nie je to nikoho chyba.
Ale ešte predtým, ako sa rozhodneme všetko ukončiť, mali by sme si byť istí, že nás iba neotupil stereotyp. A toto zistenie dosiahneme len tak, že sa budeme snažiť niečo pre ten vzťah urobiť. Ak aj naďalej budeme sedieť na večery s niekým, s kým si nemáme čo povedať, ak sa už budeme smiať na vtipoch toho druhého len z povinnosti, vtedy áno… Vtedy je koniec.

V láske je totiž našou úlohou iba jedno… Urobiť všetko preto, aby bola stále živá. A ak ani to „všetko nepomôže“, vtedy si môžeme povedať, čo sme už dávno vedeli. Že si musíme povedať zbohom. No tentokrát už s vedomím, že všetko je tak, ako má byť, hoci to pre nás nie je dvakrát príjemné.

Coverphoto: Photo by Warren Wong on Unsplash

Facebook komentáre