Chcem ti povedať, čo si mi spôsobil. Chcem ti povedať, čo všetko sa odohráva v mojej hlave. Chcem, aby si vedel o všetkom, čo ma trápi. O všetkom, čo cítim. O tom, ako neskutočne si ma zranil tým, čo si urobil. Tým, že si odišiel. Povedal si, že si nezaslúžim takého, ako si ty. Povedal si, že si zaslúžim viac. Že si nezaslúžim trpieť. Že chceš pre mňa to najlepšie…
Ak to tak teda je, tak prečo si to nespravil skôr? Prečo si neodišiel hneď, ako si si uvedomil, že ma neľúbiš? Garantujem ti, že by to bolelo menej, ako keď si mi to povedal až teraz. Nechcela som od teba nič, len aby si ma chápal. Aby si ku mne bol aj ty tak úprimný. Aby si predo mnou nemal tajnosti. Chcela som, aby sme si vytvorili silný vzťah, ktorý by nás oboch napĺňal. Lenže to nemôžem chcieť len ja. Musíme to chcieť obaja.
No a ty si nechcel…
Nechcel si, lebo si ku mne nič necítil od samého začiatku. Bola som len tvoj pokusný králik. Bola som pre teba len osoba, na ktorej si si chcel vyskúšať, či už si pripravený na lásku.
Či si konečne emočne dospel… A nedospel. Nevyšlo to. Znova si nebol schopný ľúbiť. A vedel si to. Uvedomil si si to hneď. A aj napriek tomu si so mnou ďalej zostal. Zostal si so mnou. Ďalej si bol schopný pozerať sa mi do očí. Ďalej si bol schopný ležať pri mne. Tvrdiť, že ma ľúbiš. Povedať mi, že ťa tak ľahko nestratím. Vravel si všetky tie pekné veci, no realita bola iná. Vnútri seba si vedel, že to tak nie je. Vedel si, že raz to bude musieť prísť. Že raz to budeš musieť ukončiť, tak mi, preboha, povedz, prečo si čakal až tak dlho?
Ľuďom okolo mňa si to povedal…
Možno s nádejou, že mi to povedia oni a všetka špina bude hodená na nich. Lenže oni nie sú ako ty. Oni ma raniť nechceli. Oni ma nevyužili. Oni nie sú tí zlí. Oni sú tí, ktorí tu dnes so mnou boli. Tí, ktorí ma podržali, rozosmiali, boli ku mne úprimní, neklamali a nesklamali ma.
Sú tri hodiny ráno. Sedím na posteli a píšem ti. Píšem ti tak, ako som ti vo februári písala list o tom, ako ťa ľúbim. Ten list, ktorý ťa vtedy tak strašne potešil. Skús si ho prečítať znova. Čítaj pomaly a pozorne. A uvedom si, komu si ublížil. Uvedom si, ako veľmi ma to bolí. Ako veľmi ma zranilo, že si odišiel týmto spôsobom. Tým najhorším a najúbohejším spôsobom.
Chcem, aby si vedel, že aj keď som zranená, zničená, nahnevaná a unavená, tak aj napriek tomu všetkému v sebe nájdem silu odpustiť ti to…
Odpúšťam ti všetky tie preplakané noci, všetky dni, kedy som nevedela ako ďalej, všetky prázdne pohľady, všetky chvíle, ktoré ma ničili. Odpúšťam ti všetko, čo si mi spôsobil. No tým ťa aj úplne vymazávam z môjho života. Viem, že ty si mňa vymazal z toho tvojho už dávno. A preto už nevidím dôvod ďalej zostať, čakať a dúfať, že sa vrátiš.
Pretože viem, že raz to prebolí a ja už nebudem chcieť, aby si sa vrátil.
Autor: Nikola M.
Coverphoto: Photo by Cody Black on Unsplash