„Viem, že nechcem mať pri sebe osobu, ktorej nebudem vedieť dôverovať. Človek, ktorý by ma dokázal sklamať, nemá vedľa mňa miesto. Kopa sladkých slov a keď príde na lámanie chleba, tak schová hlavu do piesku… K čomu to je dobré? Aby som si aj tak koniec koncov znova riešila všetko sama… Nehovorím, že by som s tým mala problém, ale predsa sa všetko ľahšie ťahá vo dvojici.
Potrebujem vedľa seba niekoho, kto bude poznať moju hodnotu. Nebudem pre neho iba ďalšou v rade, ďalšou skúškou, či to znova vyjde… Alebo, nedajbože, len ďalšou náhradou za bývalú priateľku, aby som niekomu zahojila rany. To už vôbec nie…
unsplash.com
Jednoducho, už by si mala vedieť, čo od partnera očakávaš…
A tak, ako príde ON a nebude to TO pravé orechové, príde ON číslo dva alebo tri… Aj keď sa ti to teraz zdá ako úplne nepredstaviteľné.
Zvláštne, že to, čo ma dokázalo veľmi dlho potápať, je nádej. Teraz ma, naopak, drží nad vodou. Ostala vo mne, aj keď v trošku inom prevedení. Už nedúfam, že sa ľudia, ktorí odišli, vrátia. Mám nádej v to, že prídu noví, že práve oni objavia vo mne to, čo ja o sebe ešte možno ani neviem. Že ma daná osoba bude dopĺňať a nikdy nedovolí, aby nám niečo ublížilo.
Musíš tomu veriť. Máš v sebe toľko sily. Všetky tie bitky, ktoré v sebe neustále zvádzaš, o ktorých nikto nevie lepšie ako ty sama. Všetky tie slzy, ktoré potláčaš… Sú dôkazom toho, že stále bojuješ. Nestrácaš vieru! Nestrácaš vieru v lepší zajtrajšok. Pokračuj v tom, čo robíš, pracuj na sebe ďalej. Pretože – kto ti dá viac ako ty sama?“ (Z knihy Nikdy nehovor navždy)
Týmto ti len chcem povedať, že raz príde čas, kedy sa postavíš na nohy…
Čas, kedy rozchod už nebude toľko bolieť a vlastne v tebe viac nebude vzbudzovať žiadne pocity. Zmieriš sa s tým, čo sa stalo, pretože pochopíš, že sa to stať malo. Cez slzy začneš vidieť všetky tie drobné pozitíva, ktoré ti rozchod dal. Začneš si vážiť pokoj, ktorý to do tvojho života prinieslo. Už žiadne hry „kto z koho,“ žiadne hádky, výčitky, ktoré si mala chuť povedať nahlas, no vedela si, že by len viedli k ďalšej výmene názorov a k buchnutiu dverí. Žiadne nepochopenie, žiadny pocit, že tráviš čas s človekom, ktorý ti nerozumie.
Začneš vidieť všetko to, čo si predtým nevidela. Zasmeješ sa nad tým, aká si mohla byť naivná a koľko druhých šancí si mu postupne dala. Oľutuješ čas, ktorý ti tento vzťah zhltol, až jedného dňa s tou ľútosťou sekneš… Viac nebudeš chcieť obetovať tejto láske nič. Ani kúsok z tvojej prítomnosti, pretože pochopíš, že v minulosti si jej odovzdala viac než dosť.
unsplash.com
Áno, rozchod ťa zmení…
Ale spôsobom, za ktorý budeš vďačná. Zistíš, aký vzťah je pre teba no-go zónou. Stanovíš si hranice, ktoré viac nebudeš prekračovať. Zvážiš, či má zmysel opäť niekomu dávať šancu za cenu toho, že by ti mohol narušiť ten pokoj, ktorý si teraz v duši nosíš. Uvedomíš si, čo ty môžeš láske poskytnúť a čo na oplátku od nej chceš, a ak ti to niekto nebude vedieť ponúknuť, nič nebudeš siliť. Proste prestaneš veriť v zázraky, ktorých sa nikdy nedočkáš…
Na úplnom konci rekonvalescencie z rozchodu pocítiš nádej. Aj vďačnosť za to všetko, čo si sa naučila. Áno, budeš novou ženou. Niekto by povedal, že je to zatrpknutosť… Lenže takíto ľudia tomu nerozumejú. Ja to nazývam inak – budeš ženou, ktorá si seba bude vážiť viac ako čokoľvek iné na tomto svete.
Budeš ženou, ktorá sa začne mať rada. Taká, aká v skutočnosti je. A ak raz žena v sebe nájde sebalásku, je to poriadne nebezpečné. Nebezpečné pre každého, kto by ju chcel využiť…
Coverphoto: pexels.com
O rozchode a jeho fázach je aj naša kniha Nikdy nehovor navždy od Viktórie Minárikovej.
V tlačenej verzii si ju môžete kúpiť na tomto odkaze.
Ak máte záujem o e-knihu, nájdete ju TU.
