Toľkým slovám som uverila. Do toľkých činov som sa zaľúbila. Verila som tvojim očiam. Verila som tvojim objatiam. Verila som tvojim bozkom. Verila…
Keď sa ma moje okolie pýtalo, prečo ty a prečo sa ťa neviem pustiť, moja odpoveď bola jednoduchá… Lebo cítim, lebo verím, že si ten pravý. Verila som v to. Každý môj pohľad ťa hľadal, kdekoľvek som sa pozrela. Každý môj krok bol smerovaný k tebe, kamkoľvek som išla.

Každý môj nádych bol venovaný tebe.
Každý tlkot môj srdca bil len pre teba.
Ak by si sa len skúsil započúvať… 

unsplash.com

Verila som všetkému, čo sme si povedali, verila som aj tomu, čo povedané nebolo…

Niektoré slová nie sú vyslovené, ale sú vypočuté srdcom. Ja som teba vždy počúvala len srdcom. Či som do teba bola zaľúbená, alebo som bola len kamarátka, ako si ma nazýval. Verila som, že naozaj patrím k tomu úzkemu okruhu ľudí, na ktorých ti záleží. Verila som. 

Verila som, keď si povedal, že mi nechceš ublížiť, tak mi ani neublížiš. Klamal si? Klamal. Ublížil si mi. Ale viem, že si naozaj nechcel. Osud to zariadil inak. Lenže ja som ti verila. Verila som ti celým srdcom. 

A teraz? 

Neverím. Moja viera ma opúšťa. Zničil si ju. Dlho som si myslela, že si zničil mňa, avšak nie. Zničil si len moju dôveru v ľudí. Nemali by sme sa zahrávať s citmi druhých. Premýšľam, ako by si sa cítil ty, ak by sa niečo podobné stalo tebe. Ako? 

Verila som ti, že ti na mne záleží. Nemusel si ma ľúbiť, ale nie sme si cudzí, poznáme sa už tak dlho. Aj keď sme neboli zrovna tí kamaráti, ktorí sa o seba zaujímajú. Vedela som o tebe, vedel si o mne. Teda myslím. Nevidím ti do hlavy. Boli sme ako rodina. To nám nedáva povinnosť správať sa k sebe pekne? Nedáva. 

unsplash.com

Nevidím ti do srdca… 

A asi aj kebyže vidím, tak seba tam nájdem len ťažko. Ak by som úpenlivo hľadala, verím, že by tam po mne nejaké malé stopy boli. Predsa len som v tvojom živote bola. Nejaká stopa po mne zostať musela, či mala by. Avšak žiadna prevratná stopa. Lebo za tých významných, za tých prelomových ľudí sa bojuje. Ty nerobíš nič, ale čo robím ja? Taktiež nič.

Čakám. Dúfam. Píšem… Píšem viac ako bežne. Každé jedno slovo je o tebe, každá jedna myšlienka je o tebe, každá bodka končí tebou. A verím, že jedného dňa… 

Verím, že jedného dňa už prestanem veriť… 

Nebojujeme, neriešime… Žijeme, užívame… Takže naozaj tam bola láska? Naozaj sa na ulici tvárime, že sa nevidíme? Takto sa správa láska? Nepíšeme si, nevnímame sa, nevoláme si, nerozpraváme sa. Nič. 

Láska sa mení na prázdno. Verila som v lásku medzi nami a na konci mojich slov si uvedomujem, že som verila mojim snom, mojim túžbam. Nič medzi nami nebolo. Nebola tam láska. Kedysi som povedala, že bozky neoklameš. Lenže aj vášeň a túžba je druh lásky, ktorý keď dosiahneš, tak „láska“ vyprchá. Tvoje silné objatie bol chvíľkový skrat. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
První láska

Ten jeden moment, ktorého som sa držala, bol len vyskratovaný moment pod vplyvom alkoholu. Alkohol vyprchal. Láska sa stratila. Slová odzneli. A ja som chcela len veriť.  Verila som, že si človek slova. Verila som ti. 

unsplash.com

Zostala som oklamaná… 

Aj keď si mi nechcel klamať, aj keď si mi neklamal. Situácia, ktorá sa medzi nami vyvinula, ťa donútila byť klamárom. A tak miesto človeka, ktorý zabojuje, ktorý sa vyjadrí, ktorý pôjde do niečoho nového, si sa rozhodol byť človekom, ktorý radšej oklame, sklame a ostane vo svojom pohodlnom živote. Lebo čo ak je láska nepohodlná? Čo ak… 

Verila som… Tak naivne a hlúpo. Išla som si za svojimi snami, išla som za pravou láskou, a teraz, keď tu stojím a hľadím do telefónu na slová, čo píšem, si uvedomujem, ako nič nebolo pravé, nič nebolo správne.

Verila som, že som videla medzi nami lásku… 

Ty si ju nevidel? Či tam nebola? Veľmi rada by som chcela vedieť, čo všetko znamená tá pravá láska. Ten pravý človek. Lebo čím viac som ťa spoznávala, tým viac som mala pocit, že sme si až moc podobní. A keďže som do dnešného dňa nestretla nikoho tak mne podobného, tak si nebodaj myslím, že si niečo viac? Pripisujem ťa tomu pravému, ktorého som hľadala, a pritom som ho mala pred očami od samého začiatku. Avšak na lásku, a rozhodne na tú pravú, treba dospieť. 

My sa však správame ako deti, obaja. Ty sa správaš, ako keby sa nič nestalo, akoby sme sa ani len nepoznali, ako keby sme si boli cudzí. Ja naivne a hlúpo verím, zakrývam si oči svojimi domnienkami, ľúbim ťa až po koniec sveta, a pritom ťa vymazávam pri každej slze. 

unsplash.com

Nerozumiem, ako je možné, že sme skončili práve tu… 

Ako som tu skončila ja? Bez teba, ale s tebou všade, veriac v lepší koniec, lenže s uzatvoreným koncom. Verila som v pravú lásku. Verila som, že si ňou ty, lebo si prišiel do môjho života tak nečakane, netušiac, čo donesieš, a pritom si v mojom živote vždy bol. A zrazu tu nie si. Zrazu zostalo ticho, bez lásky.

Verila som, že ty v mojom živote zostaneš. Nech sa stane čokoľvek… Ale úprimne, nečakala som, že sa stane medzi nami práve toto. Netušila som sa, že sa zaľúbim tak silno, tak pravo, tak, akoby to malo byť naposledy. Netušila som. 

Verila som, že…

Že ak by som s tebou kamkoľvek vykročila, tak by si ostal po mojom boku. Verila som ti. A zostávam sklamaná. Tak ako si zostal sklamaný ty. Sklamali sme sa. Vymazali sme sa. Opustili sme sa. 

Na konci mojich slov mi to všetko príde ako len jedna hra, jeden sen, jedna ilúzia. Lenže ilúzia vyprchá, hra sa dohrá, zo sna sa prebudíme a v mojom živote nič neprichádza, tak na čo potom bolo toto všetko?

Verila som ti…

Autor: Michaela

Coverphoto: Photo by Kirill Palii on Unsplash

Facebook komentáre