Raz sa ma jedna z nás opýtala na prvý pohľad jednu veľmi jednoduchú otázku… „Ako je možné, že veríš v niečo, čo nevidíš, čo necítiš, v niečo, v čom nemáš žiadnu istotu? Ako je možné, že veríš v lásku, keď si bola miliónkrát zranená… ako to, že veríš v šťastný život, keď nič nie je také jednoduché a isté… ako je možné, že veríš v Boha, keď sa každý deň všade na svete dejú také hrozné veci?“
pinterest.com
V ústach som zrazu mala prázdno a nevedela som, čo mám odpovedať. Otázky tohto typu som si nikdy nekládla, a preto som ostala na niekoľko minút zarazená. Avšak tie odpovede boli niekde vo mne, len som ich potrebovala dostať zo seba von, premeniť to, čo cítim, na slová. Čo sa mi nakoniec aj podarilo.
A na oplátku mi ona darovala slová, ktoré mi pohladili dušu tak veľmi, ako len mohli… povedala, že konečne počula niečo, čo ju povzbudilo… že konečne aj ona verí… že sa konečne cíti lepšie…
Verím v šťastie…
A prečo? Pretože v to, v čo verím, to sa mi aj stane. To si pritiahnem do svojho života. Pretože keď budem myslieť na dobré veci, dobré veci sa mi začnú diať… a nie je to len nejaká fráza.
Pretože keď vstanem ráno z postele s úsmevom na tvári, viem, že sa takým smerom bude uberať celý môj deň. Nepokazím si ho sama sebou. Prečo by som sa hneď ráno mala mračiť? Prečo by som sa hneď ráno mala niečím stresovať? Nie, nebudem sa. A presne tak to funguje aj s ďalekou budúcnosťou, s tým, ako bude vyzerať náš celý život… A v to ja verím.
Všetko to začína dnešným dňom, dnešným ránom…
pinterest.com
A hlavne nami. Našimi myšlienkami, tým, ako sa my rozhodneme postaviť sa k dnešnému dňu a k situácii, ktorá nás práve postretla. Sú dni, kedy máme pocit, že nám nič nefunguje, že je všetko proti nám… a áno, skutočne sa nám občas „pošťastí“ niečo pokaziť, niečo zničiť, urobiť pár krokov späť… Párkrát za život možno spadneme na úplné dno, párkrát za život máme zlomené srdce a hojí sa dlhšie, akoby sme chceli. Párkrát za život to naozaj bolí… Avšak ja verím v moc prítomného okamihu a v to, že tu nie je navždy. Práve preto je taký mocný, lebo je pominuteľný a nedá sa vrátiť späť alebo zmeniť…
Aj najšťastnejší moment nášho života trvá len nejaký čas, aj keď si ho budeme pamätať asi navždy, nebude sa opakovať ani prebiehať znova. Tak ako aj ten najsmutnejší deň nášho života, ani ten sa nebude opakovať…
Príde nový deň, s novým začiatkom a novým koncom.
Príde deň, ktorý nám prinesie niečo nové, niečo krajšie a lepšie, a také sú moje myšlienky. Nezaplavuj si myseľ zbytočnými negatívnymi predstavami. Čo keby…? Čo ak sa ti to nepodarí…? Čo ak robím chybu…? Nepremýšľaj týmto spôsobom. Veď ako nás môžu negatívne myšlienky priviesť k šťastnému životu?
Miluj, ži, neboj sa, ver a dôveruj sama sebe. Skús to!
coverphoto: thoughtcatalog.com
