Asi každá z nás sa minimálne raz za život zaprisahala, že toto bolo naposledy… Že viac nedovolíme, aby sa k nám niekto takto správal, aby sme opäť pre niekoho iného padli na citové dno, aby sme sa cítili mizerne, ohrdnuto, oklamane, podvedene… A väčšine z nás sa to stalo znovu. S inou osobou (v tom lepšom prípade, pretože vieme jednému človeku dávať aj desiate šance, všakže), za iných okolností, s trošku inou vierou v duši. Aj napriek zaprisahávaniu sa, aj napriek bolesti, ktorá možno od posledného sklamania úplne neodznela…

Stalo sa to aj mne, prešla som si niečím podobným – tým procesom zaprisahávania sa a opakujúcim sa sklamaním. A hoci som si dlho uvedomovala, že si (ne)vedome púšťam do života tých nesprávnych ľudí, nevedela som, čo s tým mám robiť. Pretože iba niečo vedieť občas nestačí. Niekedy musíme vedieť aj to, ako si s tým poradiť.

unsplash.com

Avšak dnes som už minimálne v tejto veci o niečo múdrejšia…

Samotné zistenie vôbec nebolo šokujúce. Dokonca, keď som mnoho vecí pochopila, prišli mi ako úplne banálne a pýtala som sa sama seba, prečo som si to takto nevysvetlila skôr. 

Jednoducho som žila život, v ktorom bolo až príliš priestoru pre iných. Čakala som na toho správneho muža, s ktorým si vytvoríme rodinu – od neho som požadovala šťastie, pocit domova, pocit, že ma niekto bude milovať. Nemal mi dávať len svoju prítomnosť… Stratená vo vlastnom živote som mu dávala omnoho viac kompetencii, ako by bolo zdravé.
Chcela som mať pár priateľov, s ktorými budeme pri sebe stáť v dobrom aj v zlom. Priateľov, na ktorých sa môžem spoľahnúť, ktorí by zahnali môj pocit samoty a ukázali mi, že nech sa v mojom živote odohrá čokoľvek, nikdy to nebude len na mojich pleciach. Opäť mi nemali byť len priateľmi. Očakávala som od nich omnoho viac, dávala som im do rúk zodpovednosť za môj život.

A hádajte, ako sa to vždy skončilo…

Muž prišiel a po čase odišiel, moja vidina dokonalej rodiny a pokojného domova sa vždy rozplynula. Zostala som sama, len s túžbou po láske a zlomeným srdcom. Priatelia ma vždy nechali v štichu, keď som ich najviac potrebovala, dovolili mi, aby som im pomohla vyriešiť ich problémy, ale keď som to potrebovala ja, zostala som sama ako prst. Nevravím, že to takto nemá byť. Avšak ja som v tomto období iných ľudí stretnúť ani nemohla.

Pretože všetky tieto sklamania sa neudiali len tak… Každé jedno prudké a bolestivé precitnutie do reality malo svoj dôvod. Tí ľudia mi mali otvoriť oči. Mali ma donútiť, aby som sa konečne prebudila a pochopila, že láska a priatelia sú síce dôležití… Ale nemôžu byť jediným stavebným kameňom môjho života, ktorý ak sa raz vyparí, ja sa celá zosypem.

unsplash.com

A tak som sa zariadila inak…

Domov som si vybudovala sama a verte či nie, necítim sa v ňom osamelo. Namiesto toho, aby som hľadala svoju hodnotu vo vzťahu, nachádzam ju v úspechoch, vo svojich dobrých stránkach, v spomienkach, kedy som zvládla niečo, o čom som si myslela, že to nikdy nezvládnem… Priatelia sú pre mňa stále dôležití, ale nie najdôležitejší. Na lásku som nezanevrela, ale ani bez nej neumieram a neutápam sa v nekonečnom žiali.

Nechápte ma zle… Nevravím, že druhí ľudia vôbec nemajú prispievať k tomu, aby sme sa cítili výnimočne, bezpečne, príjemne… Majú… O tom je láska, o tom sú priatelia. Avšak to, čo chcem týmto článkom povedať, je, že ak sme schopní cítiť sa výnimočne, len ak pri sebe niekoho máme, ženieme sa do pekla.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Som v tom s tebou

Vybudovala som si svoj život…

Život, ktorý ma napĺňa. Uskutočnila som mnoho svojich snov a stále pracujem na uskutočňovaní ďalších. Naučila som sa hľadať oporu v sebe. Zaľúbila som sa do večerov, kedy mi nikto nerobí spoločnosť, hoci ešte pred rokmi ma táto predstava strašila.

A verte či nie… Odvtedy stretávam len tých správnych ľudí. Pretože sa nevrhám do náručia, ktoré mi prináša len sľuby.
Nezachraňujem vzťahy, ktoré sú odsúdené na zánik a nestrácam v nich svoj čas, lebo ho viem využiť aj inak.
Neverím prázdnym rečiam, nesnažím sa, aby som v klamstvách našla aspoň kúsok pravdy.
Našla som svoju hodnotu a nemienim z nej ukrajovať len preto, aby som nebodaj raz neskončila sama.
Pravdu iným ľuďom hovorím do očí, nemyslím si ju potichu… Lebo nemám dôvod pretvarovať sa, aby som niekoho nestratila.
Dnes sa žiadnej straty nebojím, práve naopak, viem, že je pre moje šťastie potrebná… Stratiť tých ľudí, s ktorými strácame seba, je ten najkrajší pocit na svete.

unsplash.com

Preto ži tak, aby si bola na seba hrdá…

Snívaj o príležitostiach, nie o láske od tých nesprávnych ľudí. Hľadaj silu v sebe, neboj sa nových začiatkov a pamätaj, že nikdy nie si sama.

Pretože len žena, ktorá sa vždy vedela na seba spoľahnúť, ktorá sa zamilovala do svojho života, nikdy nedovolí, aby jej doň vstúpil niekto, kto jej zlomí srdce. To, čo si sama vybudovala, jej bude príliš vzácne, aby na to dovolila siahnuť hocikomu.

Coverphoto: Photo by Ali Pazani on Unsplash

… … … …

Ak sa vám páčil tento článok, rady by sme vám dali do pozornosti Miinu knihu s názvom Stretni sám seba. Môžete si ju kúpiť priamo v našom eshope TU.

Facebook komentáre