Milovala som. Veľmi. Milovala som hlúpo, bezhlavo, šialene. Dovolila som, aby ma to celé pohltilo. Aby sa to stalo mojím zmyslom života. Aby sa ON stal mojim zmyslom života. Zahodila som za hlavu všetko ostatné. Zahodila som za hlavu seba a svoje sny. Zo mňa sa stalo MY. Nehovorím, že to bola chyba. Nebola. Nevedela som. Bola som mladá a verila som ľuďom až príliš . . .

Myslela som si, že keď niekto povie milujem ťa, nie je to len tak.

Myslela som si, že ak ťa niekto hladí po vlasoch a zaspáva s tebou každú noc ruka v ruke, nie je to len tak.

Myslela som si, že ak niekto s tebou hovorí o budúcnosti a chce ťa v nej, nie je to len tak.

Mýlila som sa. Ľudia hovoria a robia veľa vecí len tak.

Už sa riadim inými pravidlami. Už neverím príliš rýchlo. Už sa nesnažím zachraňovať vzťahy, ktoré mi viac berú, ako dávajú. Už nezostávam na miestach, ktoré ma viac nerobia šťastnou. . . aj keď niekedy to boli miesta, na ktorých som bola najšťastnejšia.

pinterest.com

Chcem však, aby ste vedeli, že niekedy závidím ľuďom, pre ktorých nie je také jednoduché dodržiavať tieto pravidlá. Ja sa nimi riadim do bodky a som šťastná, to nemôžem poprieť, no niekedy mi to chýba… Každá strana má totiž dve mince.

Niekedy mi chýba úplne stratiť hlavu. Niekedy mi chýba, že už nie som tá, ktorá by dokázala robiť úplne šialené veci pre toho, koho možno aj neopätovane miluje. No. . . Bola som, niekedy veľmi, ale veľmi dávno.

Niekedy mi chýba pocit bezhlavo zaľúbeného, poblázneného či dokonca aj zlomeného srdca. . .  Áno, aj to sa mi stalo. No tiež veľmi, ale veľmi dávno.

Znie to nelogicky však. Chcieť niečo, čo vlastne ani nie je šťastie, ale znie to skôr ako trápenie . . .

Tieto veci sú však dôkazom toho, že CÍTIME. Tak úprimne, až je to svojím spôsobom krásne. To, aký čistý môže byť ľudský cit. Je to dôkazom čistej a úprimnej duše. A popravde, myslím si, že sme takou dušou boli na začiatku všetci. Aj ja som ňou bola. Kedysi dávno. A občas si taká chýbam aj ja sama, no zmenila som sa. . .

Pointou toho, čo sa snažím povedať je, že ma tento svet zmenil. Naučila som sa v ňom prežiť a naučila som sa tiež, že čím menej sa rozdám, tým menej sklamaní sa ku mne dostane. Naučila som sa cítiť menej. 

Svoj kruh si držím úzky. Neverím novým ľuďom na povel. Len preto, že povedia, že môžem. . .

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Keď nás niekto opustí, nestratíme celý svet...

Zažila som životné obdobie, keď som potrebovala podporu, priateľstvo a lásku. No všetci sa mi otočili chrbtom. Doslova a do písmena. Zostala som len ja a štyri holé steny. Ja, môj strach a moje zlomené srdce a zlomená duša. A tu nastal ten moment rozhodnutia. Buď sa poddám tomu, čo sa mi stalo, alebo sa postavím z popola, sama ako prst, v celej svojej sile znovu na nohy. Buď – alebo. Križovatka.

A ja som vstala. A vykročila. Lenže. . . úplne iná ako pred tým.

Dnes som žena, ktorá miluje ticho. Miluje pocit, keď je sama. Miluje seba. Už viac nelipne na láske iných. Som silná, viem to. Dnes sa nebojím ostatných. Dnes sa z ľudí, ktorí mi chcú ublížiť, smejem. . . Dnes im to nedovolím. Lebo chránim niečo viac. SEBA.

pinterest.com

Dnes už netolerujem. Netolerujem, keď so mnou niekto zle zaobchádza. Dnes už netolerujem klamstvo. Dnes už netolerujem neúprimnosť.

Netvrdím, že netúžim znovu milovať. Túžim po tom. No úprimne? Nie tak ako kedysi. Láska k mužovi už pre mňa nepredstavuje zmysel života. Dnes som tým zmyslom pre seba ja sama.

Už sa nebudem nikdy kvôli nikomu snažiť zmeniť. Buď ma miluješ takú, aká som, alebo za tebou zabuchnem dvere bez najmenšej námahy.

Už necítim tak, ako som cítila pred tým. Nedokážem svoje srdce otvoriť úplne dokorán. Áno, na jednej strane ma to desí, no na strane druhej, som rada. Ak ma niekto opustí, či sklame, už neplačem mesiace do vankúša. Možno ma takmer nebadane pichne pri srdci, no potom myknem plecom a idem ďalej.

pinterest.com

Mužovi, ktorý bude mať o mňa záujem už nebude stačiť to, že je príťažlivý a dokáže ma rozosmiať. Už mu nebude stačiť, že s ním zažijem pár pekných momentov. Ja už do toho neviem bezhlavo spadnúť. Mrzí ma to, ale to už nie som ja. Áno, mrzí ma to. Ale tak to jednoducho je. Potrebujem čas.

Vážim si každého muža, ktorý sa odhodlá milovať ma. Nie je to jednoduché. Nedávam druhé šance. Neodpúšťam. Nemilujem bezhlavo. Dá sa to pomýliť s vášňou, ktorú budem určite cítiť, pretože vášeň milujem. Prebúdza vo mne zmysly, o ktorých som niekedy ani nevedela, že ich mám. No láska to nebude. Nie tak skoro.

Občas mám strach. Z toho, že už nie som ako pred tým. No čo sa stalo, stalo sa a už to nikto nevezmeme späť. Preto tiež viem, že muž, ktorý to so mnou nakoniec prekoná, bude stáť za to. A ak nie, môže ísť . . . nebol ten pravý.

coverphoto: Photo by Jeremy Bishop on Unsplash

Facebook komentáre