Viem… Možno sa nedokážem s tebou plne stotožniť, no viem… Viem, ako ukrutne to bolelo. Viem, ako si nemohla v noci spávať. Viem, ako z ničoho nič sa ti nahrnuli slzy do očí a stiahlo sa hrdlo. Viem, ako ťažko sa ti zaspávalo a rovnako viem, ako sa ti ešte ťažšie vstávalo. Viem to. Viem to, pretože aj ja som tam bola. Možno som to znášala trochu inak a možno bola moja bolesť iná, ako je tá tvoja… Ale BOLA SOM TAM. Nachádzala som sa v jame zatratenia mysliac si, že sa z nej nikdy nedostanem.

Ale vieš čo? Dostala som sa. Ani neviem ako a úprimne, ani neviem kedy, len som zrazu začala žiť bez bolesti. A vlastne… Možno aj viem, ako som sa z nej dostala. Dostala som sa  z jamy zotročenia práve v tom momente, keď som sa rozhodla, že v nej nezostanem. A vtedy som sa ocitla nad ňou. Videla som tú priepasť, o ktorej som si myslela, že v nej zostanem už navždy. A keď som z nej bola vonku, tak som sa rozhodla žiť. 

unsplash.com

Áno, bolo to, ako keď sa vtáča učí lietať… 

S uboleným srdcom a s gučou v hrdle som sa rozhodla žiť a vychutnávať si každý jeden dúšok vzduchu, ktorý vdýchnem. Miestami som bola ako časovaná bomba. No postupom času som sa samej sebe stala bezpečným miestom. Stala som sa svojím vlastným prístavom. Osobou, ktorej verím. Osobou, ktorej potreby chcem napĺňať. Osobou, s ktorou milujem tráviť čas. Osobou, ktorú nechcem sklamať.

Začala som sa milovať. Spôsobom, aký mi nemôže dať nikto iný na svete. Môj život dosiahol dokonalú harmóniu. Mentálna, fyzická a aj finančná stránka môjho života nikdy neboli na tom lepšie. No zrazu si prišiel ty. Prišiel si v momente, keď ťa nepotrebujem, v momente, keď nepotrebujem nikoho, lebo mám seba. V momente, keď som chodila na rande sama so sebou. V momente, keď som sa strácala vo víre sebalásky. Prišiel si a ja ťa chcem pustiť ďalej, ale… Mám strach.

Áno, mám strach… 

Mám strach, že spôsobíš chaos a môj život bude znova vo víre neistoty a nepokoja. A ja už nechcem. Naozaj nechcem! Nechcem zaspávať s neistotou, kde si a čo robíš. Nechcem zaspávať s otázkou, či ma vôbec ešte ľúbiš. NECHCEM… Ja už naozaj nechcem. 

Si tak blízko môjmu srdcu, no zároveň si tak ďaleko. Chcem ťa pustiť, tak veľmi chcem, ale neodvážim sa. Zatiaľ sa neodvážim. Mám okolo seba múr, ktorý som si vybudovala dlhými rokmi vo vzťahu, ktorý vlastne nikdy nefungoval. Po skončení vzťahu tieto múry zostali. Zostali a ja sa bojím ťa cez ne pustiť bližšie. A možno by som mala. Mala by som rúcať tieto múry. Áno, udržujú ma v bezpečí, no okrádajú ma o lásku, ktorú môžem prežívať.

unsplash.com

Čo teda s tým?

Asi začnem s tým, že: „Každý človek ťa raz zradí.“ Každý jeden a nezáleží na tom, ako veľmi mu veríš alebo ako dlho sa poznáte. Každý jeden človek ťa raz zradí. Ak teda tvrdím, že si prišiel v momente, kedy som dokonalo zaľúbená sama do seba, znamená to, že tvoja zrada nezakolíše mojím sebavedomím. NEZAKOLÍŠE. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Zachrániš sa pred ďalšími sklamaniami...

Snažím sa teda chrániť pred bolesťou. Pred bolesťou, ktorú môžem cítiť. Pred strachom, že znova niečo nevyšlo. Viem však jedno… Viem, že mi za to stojíš. Stojíš mi za to, aby som ťa pustila bližšie k sebe. Púšťam ťa… Otváram ti svoje srdce a beriem ťa na obhliadku môjho sveta. 

Dnes viem, že to, že si tu, neznamená, že stratím seba… 

To, že tu stojíš pri mne, neznamená, že si nevystačím sama. To, že spolu chodíme do prírody/na výlety/obedy a kávy, neznamená, že prestanem chodiť na rande sama so sebou. To, že si tu, neznamená, že si nevystačím sama. Viem, že ti môžem povedať nie. Viem, že sa môžem ozvať, keď sa mi niečo nepáči. Viem, že ti môžem povedať, keď potrebujem byť sama a ty sa nenahneváš. Viem, že to môžem byť stále ja. 

unsplash.com

Milujem sa – tak veľmi ako nikdy. A z plnosti môjho srdca. Z plnosti sebalásky som ochotná sa ti darovať. Som ochotná podeliť sa s láskou, ktorú nosím v sebe. Pretože tým, že ti odkrojím kus seba, neznamená, že ja niečo stratím. Práve naopak, tým, že ti dávam, získavam neskutočne veľa.  

Dnes už nemám strach ťa pustiť bližšie, pretože viem, že láska nie je závislosť na niekom. Už nemám strach, že sa stanem na teba závislou. Nie… Nemám. Viem totiž, že všetko, čo chcem, zvládnem sama. Som jedinou osobou, od ktorej závisí môj život a moje šťastie. Tak poď ďalej… Pritúľ sa ku mne a vymeňme si našu plnosť.

Autor: Nikola Murgašová

Coverphoto: Photo by Vladislav Nahorny on Unsplash 

Facebook komentáre