Občas by sme si mali vypočuť príbehy starších, a občas i tých mladších, aby sme naozaj porozumeli životu…
Prezerala som si staré fotky. Ale veľmi staré, ešte čierno-biele. So starkou sme sa na nich bavili a ja som videla, aká je šťastná, že si môže s niekým zaspomínať na ten svoj život… Iný život, aký žijeme teraz my. Lepší? Tak nedokonalé fotky, bez farby, akoby bez emócie a pritom vyžarovali oveľa viac ako tie, ktoré vidíme denne na internete. Tie, pri ktorých sa snažíme, aby vyzerali čo najdokonalejšie, teda, aby sme na nich my tak vyzerali. Aby sme ukázali niečo, čo vlastne nie je skutočné… Niekedy nás to už ani nebaví, sú také podobné…
Chýba mi v nich kúsok citu, lásky. Najhoršie je, že to nie je len o tých fotkách, no o živote samotnom. Taká tá skutočná – nefalšovaná láska k niekomu inému, alebo aj k sebe. Mám pocit, že čím ďalej, tým je viac ľudí, viac sŕdc, ktoré nemajú radi ani samých seba.
pinterest.com
Prečo? Veď ľudia sú stále ľuďmi, stále sme rovnakí… to len doba sa mení. A toto je tá naša?
Zabúdame na to, čo je to vlastne láska?
A kde ju hľadať?
Ktorá fotka bude mať najviac lajkov?
Kedy to prestalo byť o tom, ktorá sa páči najviac nám a nie ostatným? Kedy sme prestali fotky ukladať do albumov, pre NAŠE potešenie a krásne spomienky, a začali ich tlačiť na sociálne siete, kde strácajú ten skutočný význam? Kedy sme sa začali ovplyvňovať inými pocitmi ako tými svojimi? Kedy sme začali hľadať lásku medzi profilmi na internete?
Čo sa to s nami stalo. Vieme vôbec, čo chceme?
Láska sa predsa nehodnotí na základe fungovania nášho instagramu. Láska nevznikne niekde, kde sa dvaja ľudia k sebe hodia len na základe počtu sledovateľov a naoko perfektných profilov. Našu spriaznenú dušu nemôžeme predsa hľadať na počítači… Čudujete sa, prečo “lásky” rýchlo vznikajú a zanikajú? Pre toto. Lebo to nie sú lásky… Skutočná láska len tak nezmizne.
Musíme sa mu dívať do očí, čítať mu z nich. Chytiť ho za ruku a vidieť ako reaguje. Musí sa páčiť nám a nie ľuďom na internete. Musíme poznať jeho dušu a tú tam neuvidíš. Musíme sa cítiť navzájom dobre.
Podstatou lásky nie je sa k sebe hodiť, ale aj napriek rozdielom sa milovať.
Podstatou lásky je byť tu jeden pre druhého. Vzťahy sú o práci. Musíme na nich pracovať. Nemôžeme ich zanedbávať a čakať… čerstvé ovocie. Nemôžeme na seba hovoriť a pozerať cez monitory. Silné puto sa tvorí inak. Dotykom, úsmevom, gestom… Láska niekedy bolí aj v dobrých vzťahoch, niekedy sa bojíme o toho druhého.
Prežívame s ním všetko, cítime s ním všetko. A to, čo bolí jeho, bolí aj nás. Sme JEDNO. To je láska. To je podstata lásky. Byť spolu skutočne.
pinterest.com
Moji starí rodičia boli spolu … až kým ich smrť nerozdelila. Moji rodičia sú spolu už 23 rokov. A ja milujem počúvať ich príbehy. Skutočné príbehy skutočných ľudí, ktorí zvládli život spolu. Nevzdali to. Nevzdali sa seba a láska medzi nimi im v tom pomáhala.
Tiež boli zranení, no dodali si silu, keď to potrebovali a vedeli, že pokiaľ majú toho druhého nič sa im nemôže stať…
To sú tie vzťahy, ktoré máme možnosť ešte stále vidieť u niektorých ľudí a veriť, že to naozaj je možné. Že vo svete, plnom rozvodov, stále existuje pravá láska, ktorá sa nedá zničiť dobou ani trendom, ani ničím, pretože je v nás, pokiaľ v ňu veríme a chceme ju tam. Pokiaľ vieme, aká láska je a vidíme ju u toho druhého tiež…
Coverphoto: pexels.com Andrea Piacquadio
Naša nová kniha o ženskom svete je už dostupná priamo TU.
