Nemám na to žiaden dôvod. No i tak ma občas prepadne strach. Z ničoho nič, príde ako veľká vlna, ktorá so sebou zmetie všetko, čo jej stojí v ceste. Možno je to tým, že si až príliš všímam, čo sa deje okolo nás. Všetky tie vzťahy, presne tie, ktoré pôsobili rozprávkovo, a potom… Potom to prišlo. Veľkú lásku nahradili veľké výčitky, hry kto z koho, kto komu ublíži viac. Kto bude víťaz a kto porazený, hoci v láske by sa víťaziť nemalo. Nie vtedy, ak si jednotlivec. V láske totiž môžeme zvíťaziť len vtedy, ak sa o to víťazstvo máme s kým podeliť.
A to je to, čo ma straší. Že si to včas neuvedomíme. Že dovolíme okolnostiam, samotnému životu, aby čosi zmenil. Aby zmenil nás, naše postoje, náš pohľad na to, čo sme si medzi sebou vytvorili. Aby nám čas ukázal, ako málo sme si všetko, čo sme mali, vážili.
unsplash.com
Nebojím sa toho, že medzi nás vstúpi niekto tretí…
Bojím sa toho, že mu sami ten priestor vytvoríme. Nebojím sa nedorozumení ani chvíľ, kedy budeme zaťato mlčať. Bojím sa toho, že raz budeme jeden druhému ukradnutí natoľko, že už nebudeme mať chuť nič vysvetľovať. Nebojím sa dní, kedy medzi nami zavládne stereotyp. Pretože ten sa po čase votrie do každého vzťahu. Bojím sa toho, že v sebe nebudeme chcieť nájsť odhodlanie niečo s ním urobiť. Že nám to tak bude vyhovovať. Že si každý pôjdeme to svoje, nie spolu, no jeden vedľa druhého, bez akéhokoľvek prepojenia.
Občas mi je ľúto, že to, čo zažívame teraz, sa môže časom zmeniť. A pýtam sa, či si to obaja vychutnávame dostatočne. Dostatočne natoľko, aby sme aj po rokoch vedeli opísali pocity, vône, smiech toho druhého. Aby sa nám to vrylo do pamäti už navždy a aj vo chvíľach, kedy sa dnešná prítomnosť raz stane spomienkou, sme do bodky vedeli vystihnúť úplne všetko.
unsplash.com
Bojím sa toho, že raz zabudneme…
Zabudneme na to, čo sme cítili kedysi. Zabudneme na to natoľko, že dovolíme iným citom, aby vystriedali tie „pôvodné.“ Bojím sa, že si nespomenieme, ako sme sa boli spolu dokázali smiať. Ako sme vedeli zabudnúť na všetky starosti, ako sme sa vedeli rozprávať o všetkom a o ničom, ako sme mali pocit, že spolu zvládneme všetko, aj to, čo sa predtým zdalo nemožné. Ako málo nám stačilo, aby sme boli šťastní, len tak, bez zjavného dôvodu. Len preto, že sme boli jeden s druhým.
Bojím sa, že raz zabudneme na ten pocit, aké to je nájsť v očiach toho druhého všetko, po čom sme dovtedy len túžili.
Viem, že láska nebude stále rovnaká. Bude sa meniť. Raz bude silnejšia, raz bude slabnúť. Raz potiahnem ja, potom ty. Budeme počúvať ospravedlnenia, budeme ich prijímať, utíšime svoje egá, zrátame sklamania, no povieme si, že to za to stojí. Že to stojí za to mať jeden druhého, nech sa stane čokoľvek. S nami. Vôkol nás…
Coverphoto: Photo by Carlie Boshoff on Unsplash
