Možno sa pýtaš, prečo odišla. Bez slova. Len tak, bez príčiny, ktorú by si poznal. Možno sa ti zdá, že to bol skrat, ktorý neskôr oľutuje, a preklínaš ju, pretože si si istý, že takto sa problémy neriešia. Veď predsa doteraz bolo všetko v poriadku, žil si si v pohodlí a v sladkom polospánku, aj keď si práve nespal. Zvykol si si na ňu. Prestal si sa starať, zaujímať a pýtať sa, či ju niečo netrápi. Zabudol si na to, aké ťažké bolo získať si ju. Ale vieš… Možno je všetko inak.
Spomeň si na posledné dni, kedy si ty nebol schopný spozorovať nič nevšedné. Žil si si vo svojej bubline a ju si prehliadal, hoci si to nechceš priznať. Rozprávala menej… Z jej tváre zmizol úsmev. Nemala chuť rozosmiať ani teba…
Asi niečo predsa len nebolo v poriadku…
Niečo ti poviem… Trápila sa. Potichu. Pretože najprv sa snažila, aby si ju pochopil, no jej slová sa míňali účinku. A tak s tým prestala, lebo ďalšie zbytočné hádky už nepotrebuje. Tieto chvíle jej len ukazovali, aká veľká priepasť medzi vami dvoma je. A čím dlhšie to trvalo, tým viac sa tá vzdialenosť zväčšovala.
Áno, toto prežívala zatiaľ čo ty si si spokojne ďalej žil nevediac, že sa v jej duši niečo deje. Niečo sa tam odohrávalo a ona už nemala silu o tom ani hovoriť. A tak čakala. Či sa niečo zmení, či si všimneš jej ticho a začneš pátrať. Ale ty si to neurobil. Nikdy. Bol si rád, že máš pokoj, že ťa doma nečaká žiadna zbytočná konfrontácia.
A tým si sa jej vzdialil ešte viac…
unsplash.com
Ver mi, že prešiel dlhý čas, kým sa k tomuto kroku odhodlala. Naťahovala čas najviac, ako sa len dalo. Čakala, verila a dúfala. Snažila sa byť dokonalou. Chcela dokázať sebe aj tebe, že tá cesta, po ktorej ste spoločne už prešli, stojí za ten boj. Ale vieš, bojovať za dvoch sa nedá. Donekonečna to nejde…
Keď sa žena rozhodne odísť, nie je to zo dňa na deň. Za týmto rozhodnutím sa skrýva tisícka sklamaní. Množstvo nocí, ktoré v tichosti preplakala. Množstvo chvíľ, kedy sa pozrela na teba a zdal si sa jej taký vzdialený. Vieš, žena sa snaží s každou krivdou zabojovať. Prehltnúť ju a ísť ďalej. Ak ťa skutočne miluje, neukáže ti svoje slzy a nechce robiť zbytočnú drámu. Ale potom zistí, že ak zvládla plakať kvôli tebe bez teba, zvládne už všetko. Aj život osamote…
Vieš, musela to urobiť. Ničilo ju to. Ty si ju ničil… Každým dňom sa to zhoršovalo a ona namiesto toho, aby bojovala ďalej, začala zbierať energiu na niečo iné. Na to, aby v sebe našla silu odísť. Až ju raz našla a ty sa z toho nevieš spamätať.
unsplash.com
Môžeš si byť istý, že presne vie, čo urobila…
Nebol to skrat. Nie je to výkrik do prázdna, ktorým by chcela upútať tvoju pozornosť. Je to rozhodnutie, na ktoré sa pripravovala poriadne dlhý čas. A nikdy viac ho nezmení. Už to nenapravíš, pretože všetky šance, ktoré si zmaril, si ona pamätá. Nezabudla ani na jednu jedinú.
Práve si ju stratil. Svojím nezáujmom. Svojím prístupom k nej. Tým, že si ju začal brať ako samozrejmosť. Tým, že si sa nesnažil o jej šťastie, ale hľadel si iba na to svoje. Aj ona to robila… Dlhý čas jej bolo jej šťastie ukradnuté a pracovala na tom, aby si bol šťastný ty.
Ale potom nastal deň, kedy sa v nej niečo zlomilo. Uvedomila si, že cudzie šťastie, ktoré vnáša smútok do jej duše, nemôže donekonečna naháňať. A to bol deň, kedy si ju stratil. Definitívne.
Coverphoto: Photo by Fábio Scaletta on Unsplash
