Viem si predstaviť, ako už neveríš. Keď si spomenieš na predošlé vzťahy, ktoré sa neskončili podľa tvojich očakávaní, už vlastne ani nemáš silu veriť. Vyvíjala si snahu. Možno si milovala aj za vás oboch. Ty si mu odovzdala všetko a on ti zasa všetko vzal. Možno si z každého vzťahu vyšla urazená, porazená, sklamaná, osamelá, bez nádeje v nové začiatky. A vlastne… Ty na tie nové začiatky už ani nemáš energiu.

Veď načo sa vždy o niečo snažiť, keď sa to aj tak skončí rovnako? Tvoje konce boli ako cez kopirák, len cesty, ktoré ťa k nim zaviedli, boli vždy rozdielne. Keď si na tej ceste robila prvé kroky, všetko bolo tak krásne. Vždy si mala pocit, že tentokrát sa ten chodník neskončí, budeš po ňom kráčať až do konca života a možno sa na ňom sem-tam objaví nejaká prekážka, nie si sama na to, aby si ju prekonala.

pinterest.com

No táto predstava sa ti nikdy nenaplnila…

Každá cesta sa raz skončila a doviedla ťa do ničoty, v ktorej ťa sužovala len prázdnota a strach. Nebolo by to také zlé, keby si vždy kráčajúc nemusela odhodiť aj to, čo by nám vzťahy nemali brať. No ty si to urobila. Buď si k niektorým stratám bola donútená, buď tie straty boli tak prirodzené, alebo si sa na ne odhodlala dobrovoľne.

A tak ti ostali len prázdne ruky. A ešte prázdnejšie srdce plné hnevu, sklamania a pokryté ranami, ktoré sa snáď nikdy nezahoja. V hlave množstvo otázok, v duši nepokoj. Už ani nevieš zrátať, koľkokrát si sa zaprisahala, že radšej ostaneš sama.

Je to úplne pochopiteľné…

Ten, kto okúsil, aké to je byť v blízkosti falošného či nevyrovnaného človeka, tomu sa samota nejaví ako hrozivá. Vníma ju ako oázu pokoja, niečo, kde vždy nájde to, čo potrebuje – bezpečie a istotu, ktoré mu pramenia z duše. Iba ten, kto bol nemilovaný niekým, koho on miluje, si dá predsavzatie, že viac milovať nechce. Život bez človeka, ktorý nám blízky, je možno trochu fádny, ale nie sú v ňom žiadne riziká.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Raz sa tvoj pohľad na neho zmení...

Nik nás nesklame. Nik nás nezraní. Vieme, čo môžeme očakávať. Vieme, že sa môžeme spoľahnúť iba na seba a ak v niečom zlyháme, vyrovnáme sa s tým… Ale chcem ťa poprosiť o jedno…

pinterest.com

Nedovoľ, aby tvoje srdce zatrpklo…

Nesmieš sa toho dopustiť. Kráčaj sama. Spoliehaj sa iba na seba. Nepros o blízkosť iných. Nepros o cudzie city. Vyrovnaj sa s tým, čo sa stalo, aj s tým, ako veľmi ťa to zmenilo. A práve o to ide. Nič nie je náhoda. Musela si sa zmeniť. Aby si neskôr, keď to budeš najmenej čakať, stretla niekoho, kto sa raz v minulosti musel zmeniť tiež.

Verím tomu, že niektorí ľudia si naozaj musia prejsť peklom vo vzťahu. A možno i viacerými, pekne ako roky plynú. Je to preto, že raz stretnú osobu, ktorá si prešla niečím podobným. Budú si rozumieť tak ako nik na tomto svete. Budú sa rozprávať aj bez slov. Jednoducho ak sa jeden druhému pozrú do očí, nepocítia len lásku. Ale potrebu chrániť. Nikdy toho druhého nezraniť. A toto dokáže pocítiť iba niekto, kto bol zranený tak veľmi, že na lásku už prestal veriť…

Autor: Anonym

Coverphoto: Photo by sept commercial on Unsplash

Facebook komentáre