Nech už je človek vo vzťahu alebo sám, sprevádza ho dennodenne množstvo obáv, vnútorných bojov, vnútorných strachov, ktoré s ním valcujú hlava-nehlava.
Všetci sa niečoho bojíme… Bojíme sa , že to už nebude také ako predtým. Bojíme sa, že ten náš vzťah upadne do stereotypu. Bojíme sa, že nás už ten druhý nebude milovať tak, ako nás dokázal milovať na začiatku.
Bojíme sa, že sa vytratí pozornosť.
Bojíme sa, že tá iskra medzi nami vyprchá a každý sa budeme pozerať po niečom lepšom.
Bojíme sa pri každej jeden hádke, že si jeden z nás pôjde po svojom.
Bojíme sa, že si nájde niekoho iného. Niekoho lepšieho. Krajšieho. Vtipnejšieho. Začíname o sebe pochybovať, že nie sme dosť. Veľké množstvo otázok…
unsplash.com
Bojíme sa tej straty…
Áno, iskra vyprchne, jednoducho to tak je, ono sa to skončí. Hovorím o tej iskre, kedy vidíš toho druhého ako chodiaceho poloboha. Potom prichádzajú obrovské obavy, či sme naozaj dosť dobrí, či nás naozaj miluje, či mu dávame dostatočné množstvo lásky a pozornosti, či jedného dňa neodíde. Či je pri nás šťastný.
Každý vzťah je po určitom čase nudný… Stereotypný. Lenže milujeme každý jeden deň. Máme si uvedomovať a pripomínať si, prečo sme s danou osobou. Čo nás neustále presviedča, že sa na to z výšky nevykašleme. Prečo práve táto osoba je pre nás tou Venušou, tou najjasnejšou hviezdou, aj keď je tam milión ďalších hviezd.
Milovať dušou i telom…
Áno, je to ťažké, ale nie nemožné, nie je to stále len o úsmevoch, o tom krásnom.
Ľudia majú tendenciu – keď to prestane byt tak „super“, hľadať niečo lepšie, niečo nové, čo môže byť super.
Lenže takto to, vážení, nefunguje. Ani náhodou. Potrebujeme vedľa seba niekoho, kto sa nevzdá, kto nás bude milovať bezpodmienečne. Toto nemá nič spoločné s romantickými filmami, rozprávkami…
unsplash.com
Toto je skrátka život…
Realita je taká, že máme najviac milovať niekoho vtedy, keď nám ten celý vzťah už prerastá cez hlavu, kedy nám ten druhý doslova žerie nervy, keď to nie je najľahšie, keď to je ťažšie, jednoducho dokonalo nedokonalé ..
A to je tá skutočná láska… Láska našich rodičov a prarodičov.
Ďakuj.
Bojuj.
Miluj.
Ver.
Autor: Alenosis
Coverphoto: Photo by Andres Molina on Unsplash
