Sklamaní z nevydarených lások a nevydarených priateľstiev. Sklamaní z toho, že veci nevyšli tak, ako sme si predstavovali, či ako sme si potajme priali. Ostali len oči plné sĺz, falošné úsmevy a kopa nevypovedaných slov. Malo to všetko vlastne nejaký zmysel? A prečo to skončilo tak, ako to skončilo? Toľko otázok pritom tak málo odpovedí…

Sťažka píšem tieto riadky, mysliac na ľudí z minulosti. Uvažujúc nad tým ako sa im darí, uvažujúc nad tým, či aspoň jedna z ich myšlienok patrí i mne. Môžem len dúfať, že si na mňa jedného dňa spomenú.

pinterest.com

Spomínam na nich v dobrom či v zlom?

Vyvolávali vo mne búrky plných pocitov i citov. Boli to momenty, pri ktorých som skutočne žila. Smiali sme sa, viedli sme zmysluplné, no často i nezmyselné konverzácie, ktoré mi občas nedali spávať. Vedela som, že títo ľudia ostanú v mojom živote už celú večnosť.

Bola som presvedčená, že nemôže prísť nič, čo by ukončilo to, čo sme sa tak snažili budovať. Boli mi oporou i podporou v ťažkých časoch. Opierala som sa o nich ako o ten najsilnejší múr. Ich náruč bola mojím jediným útočiskom, keď som sa cítila osamelá. A ich dotyky pretrvávali dlho potom, čo som bola v kontakte s nimi.

A napokon sa rozhodli odísť…

Neviem, ani kedy a ani ako. Jednoducho odišli i spolu s tým všetkým, čo sme si spoločne zažili a prežili. Či som tušila ich odchod, je otázne. Možno som bola až príliš zaslepená mojou predstavou o nich. Možno som nebola podľa ich predstáv.

Veľakrát pri prvej komplikácii zvykneme veci hádzať do koša. A tak to máme aj s ľuďmi i so vzťahmi. Nechceme sa o to viac zaujímať, analyzovať a v neposlednom rade to zachraňovať. Veď načo? Predsa za každého jedného sa v dnešnej dobe dá ľahko nájsť náhrada. Noví ľudia zaplátajú rany po tých predošlých.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Měla bych tohle cítit?

No nie je to tak. Vrytí budú v našich srdciach už naveky…

Vždy budú piesne, pri ktorých si na nich letmo spomenieme. Miesta, na ktoré sa budeme vracať, no už bez nich. Budú chvíle, kedy nám budú chýbať. Kedy nám dokonca bude chýbať verzia nás, keď sme boli s nimi.

pinterest.com

Tí šialení, pobláznení daným okamžikom a najmä pobláznení nimi. Napokon je to v poriadku. Musíme prijať fakt, že už nebudú našou súčasťou života, ale len spomienkou. Totižto…

Nesmieme byť väzňami minulých udalostí a sklamaní.

Všetci sme definovaní niečím, čo sa nedá zmeniť…

Aj napriek našej všemožnej snahe udržať si ľudí v našich životoch. Aj napriek strachu zo straty či strachu z bolesti. Musíme ich nechať ísť. Nemôžeme ich tu nasilu držať, ak ich city už ochladli. Naše životy sa odohrávali dlho predtým, než do nich vstúpili i oni.

Preto sa netráp, lebo všetci si len niečo predávame a spoločne zažívame. Budeme im raz vďační za to, že práve túto etapu s nami prežili. Bolo nám to tak dané a verím tomu, že sa aj tak všetci ešte raz stretneme. Som vďačná za priateľov, či už so mnou kráčajú ďalej alebo nie. Som vďačná za všetky lásky, či už boli dlhé alebo nie. Všetko je tak, ako má byť.

Autor: Patty.dvo

Coverphoto: Photo by Yuri Efremov on Unsplash

Facebook komentáre