Život v sebe skrýva rôzne tajomstvá. Často sa pýtame otázku prečo? Prečo práve ja? Prečo nemám to, čo ostatní ľudia? Odpoveď na to asi nikdy nedostaneme.
Urobíš nejakú vec, rozhodnutie a mnohým ľuďom sa to nepáči, ty si z toho smutný a radosť z tvojej snahy je preč ešte skôr, ako si si dokázal uvedomiť, ako veľa si pre seba alebo pre iných ľudí urobil. A to správne nie je. Žijeme preto, aby sme boli spokojní my sami, aby sme robili radosť ľuďom, ktorí sú okolo nás a na ktorých nám záleží.
Teraz tu sedím, počúvam Good Charlotte a pesničku, v ktorej sa spieva: „She’s going out to forget they were together.“ Asi každý z nás už bol nešťastne zamilovaný. Ja nie som výnimkou. Pri tejto pesničke si spomeniem na to, aké to bolo, keď sme boli kamaráti, keď sme si denne písali, chodievali von.
Bola som asi najšťastnejší človek na svete…
Ten pocit sa ani nedá opísať. Veľmi mi ho to pripomína. Vedela som, že on je ten pravý, že nikoho iného nechcem a ani vo svojom živote nepotrebujem. Bolo to dokonalé. Vážila som si každú minútu, ktorú sme spolu trávili.
pinterest.com
Prišla tá chvíľa a ja som sa odhodlala povedať mu to. To, čo som ešte nikdy v živote nevyslovila. Vetu, ktorú odo mňa žiadny muž nepočul. „Ľúbim ťa!“ Bolo mi jedno, čo sa bude diať, či sa strápnim a on ma vysmeje, ale musela som to dať zo seba von a on bol jediný človek, ktorý mal právo tieto slová počuť, aj keď som vedela, že z jeho strany je to iné.
V tej chvíli som to brala ako najlepšiu možnosť. Moje slová boli úprimné. Doteraz to neľutujem, aj keď to, čo som si vysnívala, sa mi nikdy nesplnilo. Naďalej sme boli kamaráti, stretávali sme sa a tvárili sa, že nič z toho sa nestalo.
Niekedy to bolo ťažké…
Bola som smutná, ale vážila som si aspoň to, že ho mám pri sebe a som mu bližšia ako ktorýkoľvek iný človek. Veď predsa niekedy je priateľstvo viac ako láska. A to bol asi náš prípad.
pinterest.com
Lenže v živote nám prídu do cesty rôzni ľudia. Jedných milujeme, iných by sme najradšej nikdy nestretli. Prídu aj takí „filmoví“ ľudia. To sú ľudia, ktorí majú všetko. Majú peniaze, najlepšie auto, veľa kamarátov, každý ich má rád, obdivuje, aj keď v podstate vo svojom živote nič chválitebné nedokázali. Je to len preto, lebo sú pekní? Neviem.
Príde takýto človek a zrazu je všetko preč…
Presne ako aj kamarátstvo s mojou „životnou láskou“. Sama neviem, čo presne sa stalo, ale pochopila som, že v živote nebude všetko tak, ako si vysnívame. Možno nebol taký, akého som si ho predstavovala, možno to bolo všetko hrané, možno mi neveril tak, ako mi stále hovoril, keď ho dokázali presvedčiť slová iných ľudí.
Keď sa na nás všetko rúti, keď nás naše srdiečko veľmi bolí, aj tak musíme vstať, mať hlavu hore a ísť za snami, ktoré si dokážeme splniť.
Na spoločné chvíle a zážitky sa nedá zabudnúť. On tvoril veľkú časť môjho života a dnes mi zostali len spomienky. V tejto chvíli je mi smutno, ale keď si spomeniem na to, čo bolo, zdvihnú sa mi kútiky úst.
Jeho mi zobrali. Ale naše spomienky mi nezoberie nikto, ani keby ako chcel. Tie sú len naše a nimi aj navždy zostanú. Uzavrela som jednu krásnu kapitolu môjho života a môže sa začať ďalšia, ktorá bude, dúfam, ešte krajšia. Teraz by som možno niektoré veci urobila inak. Učíme sa zo svojich chýb. Nežijeme vo svete, kde je všetko ako z rozprávky, ale aj tak si myslím, že všetko bude tak, ako má byť.
Autor: Petra Š.
Coverphoto: unsplash.com
Rozchod nikdy nie je ľahký… A práve preto vznikla naša kniha od Nikoly R. Kocian. Zakúpiť si ju môžete TU.
