Ešte pred niekoľkými mesiacmi som zvykla hľadať všetko to, čo mi chýbalo, tam vonku. Dúfala som, že to nájdem, že to, po čom túžim, mi dá niekto iný, a dokázala som sa nesmierne hnevať, ak sa tak nestalo. Akoby to bola chyba, ktorej sa dopustil niekto druhý. Nerozumela som tomu, prečo ja to šťastie nedokážem nájsť a prečo mám pocit, že čím viac hľadám, tým viac strácam…

Bolo to obdobie, ktoré nemalo konca, ktoré si žiadalo, aby som vynaložila všetko úsilie, čo som v sebe našla. Doslova som všetko, čo som mala, rozdávala ďalej a investovala to do hľadania.

Do hľadania niečoho, čo som ani nevedela pomenovať.

pinterest.com

Samotu som zaháňala prítomnosťou druhých a verila som, že práve oni mi zaplnia tie prázdne miesta na duši, ktoré sa tam zjavili ktovie odkiaľ. Mnohokrát ma tieto stretnutia vyčerpali viac ako samotný pocit osamelosti. Odpovede na otázky, ktoré som ja nedokázala nájsť, som sa snažila hľadať pomocou druhých. Namiesto toho, aby som sa posadila a v tichosti sa ich spýtala sama seba, verila som, že mi ich zodpovie niekto iný.

Lásku som hľadala „tam vonku.“ Priam som ju od osôb, ktoré mi skrížili cestu, žiadala. Chcela som byť milovaná, túžila som mať pocit, že niekomu na mne záleží. Keď som sa pozrela na ľudí, ktorých poznám, zdalo sa mi, že oni milovaní sú. Vyzerali, akoby im láska nechýbala, akoby ju denne dostávali od svojich najbližších. Len ja som sa stále cítila sama a nemilovaná, a tak som hľadala.

Hľadala som šťastie, lásku, niečo, čo ma bude tešiť a napĺňať, no čím viac som sa to pokúšala nájsť, tým viac sa to všetko predo mnou skrývalo. Namiesto príjemných pocitov, po ktorých som tak túžila, som v sebe nachádzala len sklamanie, hnev a pocit osamelosti. Bola som netrpezlivá, nahnevaná na celá svet a plná závisti.

Až raz som to hľadanie vzdala.

Kapitulovala som v boji, ktorý som rozpútala ja sama vo svojom vnútri. Necítila som sa porazene ani ako ten, kto vyhral. Cítila som iba prázdnotu a vyčerpanie. No postupne sa to menilo. Ako čas plynul, nachádzala som čoraz väčší pokoj a mala som viac energie, ktorú som predtým využívala na nezmyselné hľadanie.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Tak už dosť, prosím...

A potom sa môj pohľad na svet začal meniť. Odpovede na otázky, ktorých som sa tak dožadovala, postupom času prichádzali. Zvláštne bolo, že práve v momentoch, kedy som bola v absolútnom tichu, úplne sama. Začala som rozumieť veciam, ktoré predtým boli pre mňa úplnou neznámou. Pocit samoty sa dostavoval čoraz menej a trval oveľa kratšie. Našla som čaro chvíľ, kedy som bola iba sama so sebou a so svojimi myšlienkami.

Začínala som spoznávať seba.

pinterest.com

A práve vtedy som zistila, že dovtedy som sa nepoznala. Práve seba, práve človeka, s ktorým som bola 24 hodín denne. Nerozumiem, ako som chcela spoznať druhých, keď ja sama som o sebe takmer nič nevedela. Nedokázala som povedať, čo ma baví, čo ma robí šťastnou, čo ma rozosmeje… Dovtedy som len blúdila životom a pýtala sa druhých, aká vlastne som.

Keď som na to prišla, začínala som mať pocit, že som milovaná. Postupne som sa zaľúbila sama do seba, do vlastností, ktoré predtým ostávali schované. Zmenila som prácu, postavila som sa na vlastné nohy, zbavila som sa ľudí, ktorí mi len odoberali energiu. Už som ich viac nepotrebovala. Cítila som sa vynikajúco aj sama so sebou. Po takmer tridsiatich rokoch som si uvedomila, že všetko, čo potrebujem, už mám. Že všetko, po čom túžim, mi bolo dané.

Viem, že nie som jediná…

A tak ťa prosím, ak si sa v mojich slovách našla, prestaň hľadať. Prestaň hľadať to, čo ti chýba, v druhých. Nikdy to tam nenájdeš, budeš iba strácať čas. Ver mi, všetko, po čom túžiš, máš v sebe.

Nikdy nehľadaj lásku tam vonku. Zamiluj sa do seba. Nikdy sa druhých nepýtaj otázky, ktoré ťa trápia. Vyslov ich, keď budeš sama. Nikdy nechci spoznať druhých, kým si sa ešte nespoznala ty.

Je to ľahšie, ako si myslíš. Musíš len prestaň byť tvrdohlavá a musíš pochopiť, že svet tam vonku ti dá všetko, po čom túžiš až vtedy, keď to objavíš v sebe. Svet totiž len znásobuje všetko to, čo v sebe nosíme. A keď máš v sebe iba prázdnotu, tak práve tú budeš neustále nachádzať.

Autor: Andrea Paluchová

Coverphoto: Photo by Anastasia Vityukova on Unsplash

Facebook komentáre