To, čo ti chcem dnes povedať, si možno už niekde počula. Pravdepodobne ti to už vravela tvoja spriaznená duša, keď ťa uvidela, ako sa trápiš a nevieš niektoré zážitky spracovať tak, aby si ich uzavrela a bolesť zanechala ďaleko za sebou v minulosti. Tieto slová totiž nie sú nijako zvláštne ani výnimočné. Len sú pravdivé. A to je možno ich najväčšou chybou. Lebo pravdu akceptovať často nevieme. Zatvárame pred ňou oči. Prepočujeme ju a naďalej sa trápime, akoby sme sa o nej nikdy nedozvedeli.

Robíme to všetci a nie je si čo vyčítať. Je to prirodzený proces, ktorému sa v istých obdobiach našich životov nevyhneme. Pretože každé sklamanie nám naruší optiku. Každý pocit, ktorý si v duši nesieme, spôsobí, že svet vnímame inak. Po svojom.

pinterest.com

Chýba nám odstup, chýba nám nadhľad. Všetko to pohltí bolesť a trpký pocit na hrudi, ktorého sa nie a nie zbaviť. Ale je len na nás, ako dlho to bude trvať. Je to len na tebe, nech to už akokoľvek popieraš.

Všetko, čo prežiješ, môžeš ovplyvniť…

Áno, viem, zdá sa ti to zvláštne. Veď predsa zážitky, s ktorými sa stretávame, k nám prichádzajú bez dovolenia. Ale to, čo môžeš ovplyvniť, nie je zážitok samotný. Ten tak ako prišiel, tak sa raz aj pominie. Trvá len chvíľu. V porovnaní s celým tvojím životom je to len nepatrný moment.

No ty mu prisudzuješ obrovský význam a dovolíš mu, aby niekedy trval naveky. Premýšľaš, vraciaš sa k nemu, pýtaš sa, chceš toho toľko zmeniť. Dovoľuješ tomu okamihu, aby si podmanil značnú časť tvojej budúcnosti a aj teba samotnú, a zabúdaš na to, že to, ako sa s tým vysporiadaš, je len na tebe.

Vnímaj ťažké chvíle ako skúsenosti…

Skúsenosti, ktoré ti otvoria oči a vystríhajú ťa pred ďalším sklamaním. Vnímaj ich ako odrazový mostík, ktorý ti v budúcnosti bude nápomocný. Ako niečo, čo ťa posilní, pretože ak sa k zlým veciam, ktoré sa ti stali, postavíš tvárou v tvár bez strachu v očiach, nemusia sa stať tvojou nočnou morou. Ale priateľom, ktorý ťa až do konca života bude držať za ruku a viesť ťa tým správnym smerom.

pinterest.com

Našou chybou je, že každé sklamanie vnímame ako bremeno. Niečo, na čo keď si spomenieme, pichne nás pri srdci a my sa snažíme zabudnúť. Ale to nejde. Nejde zabudnúť na niečo, čo nás má posilniť. Vláčime všetky bolesti za sebou a dovolíme, aby nás ťažili. A tak si maríme vlastný život namiesto toho, aby sme všetky sklamania vnímali ako príležitosť. Výsadu, na základe ktorej sa v budúcnosti už druhýkrát nepopálime.

Nejde ani tak o to, čo prežiješ…

Ale o to, ako sa k tomu postavíš. Je len na tebe, či budeš už navždy chodiť zhrbená so spomienkami, ktorých sa budeš báť a nasilu ich zaháňať do kúta. Alebo sa rozhodneš vnímať tieto momenty inak – ako chvíle, z ktorých si sa poučila.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Neviň seba, že aj ty chceš mať právo na lásku…

Všetko je len o tebe. O tvojej sile a o tom, ako sa rozhodneš. Môžeš sa cítiť ako obeť, ako ľahká korisť, ktorú chce tento svet uloviť. Alebo si môžeš povedať, že sa odteraz budeš na svet pozerať inak. Ako na miesto, ktoré ťa mnohým veciam učí, a hoci v ňom občas je až príliš veľa zla, ty ho nebudeš popierať a zároveň mu nedovolíš, aby sa ťa dotklo. 

Je to len na tebe. Buď všetko akceptuješ, vyrovnáš sa s tým a dovolíš svojim skúsenostiam, aby ťa povýšili nad ostatných. Alebo… Alebo sa tomu poddáš a navždy budeš zápasiť so slzami, keď si na všetko, čo sa ti stalo, spomenieš.

Autor: Laura L.

Coverphoto: Photo by Ömer Faruk Tokluoğlu on Unsplash

Facebook komentáre