Čím viac ideme ďalej, o to viac sme nenásytní a túžime po hmotných veciach. Pritom však zabúdame na vnútorné bohatstvo. V našich životoch si medzi sebou závidíme, lebo ten má viac ako ja, nenávidíme sa, zostávame chladnými, naše srdcia sú bez lásky a duše bez šťastia. Namiesto toho, aby sme obohacovali našu dušu, obohacujeme radšej vonkajšok a seba materiálnymi vecami. Nespávame, trápime sa kvôli nepodstatným veciam a dokáže nás rozhodiť aj úplná banalita.
V mojom živote som sa zožierala kvôli nepodstatným ľudom. Myslela som si, že nemám nič a nikoho. Stále som hľadela na to, čo mi chýba, pritom som si nevážila to, čo mám. Tú osobu, ktorá stojí po mojom boku už odmala.
pinterest.com
Prežili sme si spolu veľa dobrého a aj toho zlého, asi to tak malo byť. Stále som to nevidela, až do jedného dňa, kedy mi osud vrazil tvrdú ranu pod pás. Zistila som, že je načase sa zobudiť a riešiť veci podstatné a nie tie, čo nás oberajú zbytočne iba o energiu. Boli to prebdené noci a každá jedna modlitba bola za to, aby si bola zdravá a čoskoro sa všetko vrátilo do normálnych koľají.
Najhoršie bolo to čakanie…
Ako človek samotný, nenávidím čakať a v tejto situácii by som najradšej strieľala od bezbrannosti a toho, že to nedokážem urýchliť. Vďaka tomuto obdobiu som si uvedomovala tie pravé hodnoty života, zdravia a duševného pokoja.
Moja myseľ sa vracala k tým istým momentom, kedy sme sa hádali a robila som jej napriek. Ak by sa to dalo, zmenila by som to a už nikdy viac by som sa s ňou nehádala. Nastal deň „D“, kedy sme čakali na výsledky.
Neprajem to zažiť ani najväčšiemu nepriateľovi…
Každých desať sekúnd som čakala na telefonát, správu, hocičo, ale hlavne na nejaké znamenie. Prechádzala som sa nepokojne po izbe. Slnečné lúče dopadali na hnedú podlahu a moje srdce bilo ako o život.
pinterest.com
Zoberiem do rúk telefón a pozriem sa hodinky, ktoré ukazovali 16:16. Dosť často som videla rovnaké čísla na hodinách, ale pri tomto som verila, že to bude moje šťastné číslo. Cítila som to tak, moje vnútro zaplavil príjemný pokoj, strach a obavy boli už preč. Ihneď som vyhľadávala na internete, čo to znamená.
„Tvoje šťastie sa blíži…“
Tak znela definícia času 16:16. O tri minúty mi zazvonil telefón. Od šťastia sme plakali obe, že je všetko tak, ako má byť. Tešila som sa na ňu, keď už príde domov a budem ju môcť vyobjímať. Po skončení telefonátu som si sadla na okraj postele a vyslovila jedno veľké ĎAKUJEM. Slnečné lúče dopadali na moje slzy šťastia a pri tom som premýšľala. Bol to varovný prst, vďaka ktorému som si uvedomila pár vecí…
Pokiaľ nejde o zdravie, tak nejde o nič.
V zlých chvíľach spoznáš pravú tvár človeka.
Prídu situácie, kedy sa budeš cítiť najslabšie, ale vtedy budeš musieť byť najsilnejší.
Mama ti dokáže nahradiť každého, ale mamu nedokáže nahradiť nikto.
Preto dnes viem, že či je to všetko dobré alebo zlé, tak sa to vždy deje pre niečo.
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by Michael Brown on Unsplash
