Každý jeden riadok, ktorý budeš práve teraz čítať, bude iný, ako boli tie články predtým. Práve dnes ti rozpoviem svoj príbeh, ako sa to všetko začalo. Chcem ti ukázať, kam sa človek môže dostať, ak pracuje na sebe, svojej mysli a namiesto „nedá sa“ nájde spôsob, ako sa to dá. Vždy som bola ten typ človeka, ktorý si vybral tú ťažšiu cestu a chcel si to vyšliapať na vrchol úplne sám. 

Vraví sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Dnes sa však na to pozerám inými očami. Vidím tu priestor na rast a väčšina situácií, ktoré sa nám stanú, je neutrálna, a je iba na nás, či danej okolnosti dáme prívlastok pozitívny alebo negatívny. 

unsplash.com

Naučila som sa v každej maličkosti nájsť niečo dobré… 

Som zástancom toho názoru, že všetko sa nám deje pre niečo. U mňa tento transformačný alebo očistný proces nastal v roku 2019. Kedy sa všetky moje „múry“ začali rúcať. Ja som ich po čase začala stavať odznova tehličku po tehličke a upravujem ich dodnes. Začalo sa to asi tým, že som sa uzatvorila do seba, poriadne som s nikým nekomunikovala, k tomu sa pridružili ešte mnohé iné veci. 

Následne sa to začalo odzrkadľovať aj na mojich známkach v škole. Hocičo ma vedelo v tom období rozplakať. V tom čase sa ma mnoho vecí dotýkalo a brala som ich príliš osobne. Nevedela som v tom období nájsť cestu späť z toho začarovaného kruhu. Dospela som k rozhodnutiu, že vyhľadať pomoc od druhého a kvalifikovaného človeka bude pre mňa to najlepšie. 

Vo vnútri som túžila po zmene…

Začala som chodiť na sedenia k jednej úžasnej psychologičke, ktorá mi ukázala nový pohľad na život. Otvorila som si pred ňou svoje vnútro a prišla neskutočná úľava z mojej strany. To veľké bremeno opadlo. Začala som sa očisťovať. V tom čase som sa opäť po rokoch vrátila k mojej záľube v podobe písania. Avšak, po štyroch sedeniach som sa rozhodla vydať na vlastnú cestu, po ktorej budem kráčať sama bez pomoci iných. Sama psychologička mi povedala, že už po druhom sedení bolo poznať na mne zmeny.

Nebudem vravieť, že to bolo náročné. Bolo to súčasťou mojej cesty. Malo mi to mnoho do života dať a myslím si, že aj mnoho mi to dalo. Začala som samu seba prestavovať od základov. Naučila som sa odpúšťať, sebe i druhým ľuďom. Vyliečila som si v sebe veci, o ktorých som nikdy nahlas nevravela. Prijala som veci také, ako sú, a išla som ďalej.

unsplash.com

Je to dlhý proces, ale strašne krásny… 

Dnes, keď píšem tieto riadky, som šťastná a hrdá sama na seba. Mám za sebou neuveriteľný progres. Vždy sa porovnávam s tým, kým som bola vtedy, a s tým, kým som dnes. Vďaka celému tomuto môjmu transformačnému procesu sa krásne môj život vyčistil. Ľudia, ktorí už nemali byť súčasťou môjho života, tak kráčajú vlastnou cestou, a ja kráčam tou svojou. 

Odpustila som. Pustila som preč. Pred rokmi som sa hnevala na otca za to, že mňa a maminu nechal, keď som mala dva týždne. Nevadí. Prijala som to. Popriala som mu vo svojom duchu, aby bol šťastný vo svojom živote. Ja si vytváram omnoho krajší a lepší život. Som jeho tvorcom. Začala som sa o seba viac starať. 

Nemyslím však výzorovo, ale tak inak. Starám sa o svoju dušu, aby prekvitala a rástla. Každý večer pred spaním si píšem denník, aby som išla do postele s čistou hlavou a k tomu pridám ešte 5 vecí, za ktoré som nesmierne vďačná. Meditujem a cvičím jógu, čo dokonale k sebe patrí. Snažím sa o seba vedome starať a tvoriť si zdravý vzťah k samej sebe, pretože potom sa mi to odzrkadľuje aj v tých ostatných vzťahoch. Som vďačná za to všetko, čo som sa od roku 2019 naučila. Dnes viem, že sa to dialo pre moje dobro a malo to zo mňa urobiť iného, možno lepšieho človeka. 

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Sen malého dievčaťa...

Autor: Laura

Coverphoto: Photo by Remy_Loz on Unsplash

Facebook komentáre