Raz začneme každý odznovu… Zvlášť… Tak tieto vety ma pripravovali o rozum. V čase, kedy som prestávala rozumieť aj sama sebe, kedy som kašľala na všetko a na všetkých, pretože z teba som si urobila absolútnu prioritu, som sa týchto viet bála až tak, že som strácala schopnosť dýchať. Reflex tak prirodzený pre každú jednu živú bytosť u mňa zrazu začal zlyhávať. A to len kvôli tebe. Kvôli strachu, že ťa raz stratím.
Vravel si, že je všetko v poriadku. Že takto to má byť a nič strašné sa nedeje. Čím viac som ja začínala strácať pevnú pôdu pod nohami, tým viac si ty bol pokojný. Dnes ti už rozumiem. Veď tebe o nič nešlo. Neprišiel by si naozaj o nič, iba o mňa… O osobu, ktorá pre teba nič neznamenala. Bola som v tvojom živote iba jedným z mnohých článkov. Článkov, ktoré tam byť môžu, no i nemusia… Buď ťa na chvíľu pobavia, alebo ak budú chcieť viac, pôjdu do čerta.
unsplash.com
Preto ten tvoj pokoj…
Chladnokrvná rozvaha a úsmev na perách, ktorý som ti ja zmazať nemohla. Pretože som na to nemala zbrane. Všetky som ich odovzdala tebe a ty si ich mal v rukách. Zostala som iba ja čeliac tvárou v tvár tvojim klamstvám a môjmu strachu.
Tvoj svet by sa mojím odchodom nezrútil, pretože ja som nebola jeho pilierom.
No najhoršie na tom bolo, že som sa ťa nedokázala vzdať. Napriek všetkému… Napriek tomu, že som nežila. Napriek tomu, že som sa strácala sama sebe pred očami. Doteraz tomu nerozumiem. Prečo sa žena nevie odpútať od človeka, ktorý z nej robí vyprahnutú bábku? Bytosť, ktorá sa ledva drží na nohách, pretože všetku silu využije na záchranu vzťahu, ktorý sa zachrániť nedá?
Prečo sa po prvej bolesti neotočí na päte a viac sa k tomu, koho miluje, nepriblíži? Myslím si, že odpoveď je jasná… Pretože je to láska. A tá, ktorú možno nazvať toxickou, je poriadne návyková. Drží sa nás ako kliešť a neodíde ani vtedy, ak to chceme my. Vezme nám všetko, no nám nedá nič. A až keď si začne pýtať toľko, že máme v sebe deficit, vtedy pochopíme, že radšej zažijeme koniec jedného vzťahu, ako koniec nás samých.
unsplash.com
Takto vyzeral náš vzťah…
Dnes sa pri spomienke naň len pousmejem. Už ma nič nebolí, nič ma nestraší. Všetko negatívne odišlo spolu s tebou preč. Síce nie hneď… Vieš, z takýchto vzťahov sa žena spamätáva dlho. Z takýchto vzťahov žena odchádza použitá a zmätená. Neverí si, veď prečo by aj mala, keď niekomu nestojí ani len za to, aby k nej bol úprimný. Cíti sa oklamaná, vysilená a stratená v minulosti, ktorá vystrkuje svoje chápadlá aj do dní súčasných.
Pamätám si na deň, ktorý všetko to trápenie definitívne ukončil. Keď som zistila, prečo si ty stále pokojný. Že aj skutočnosť, že viem, ako mi klameš, s tebou nič nerobí. Nebál si sa, že ma stratíš. Bolo ti to jedno. Vtedy som pochopila, prečo sa ja cítim, akoby ma niekto dobil, a ty sa nebojíš ničoho a nikoho. Vtedy som pochopila, že ma nemiluješ, a pripustila som si, že hoci ma to načas zlomí, nechcem už milovať ani ja teba. Muža, ktorý sa do môjho srdca dostal aj napriek tomu, že ja som v tom jeho nebola.
unsplash.com
Viem, prečo si žena tieto veci nepripúšťa a nechá všetko zájsť až tak ďaleko…
Pretože si nechce priznať, že jednoducho naletela. Nechce sa cítiť ponížená tým, že ju niekto využil. Nechce a nevie sa tým zmieriť. A tak sa radšej strachuje nie o seba, ale o muža, ktorý ju ponižuje aj pred ňou samotnou.
Dnes už viem, že to muselo trvať tak dlho. To, že ma nemiluješ, som kdesi v kútiku duše tušila už dlho predtým. No čosi vo mne čakalo, kým sa to celé vyhrotí. Vyhrotí až natoľko, že pochopím, že takto to už ďalej nejde a naozaj všetko bude lepšie ako toto. Aj samota, aj noci, ktoré neprespím, pretože mi mysľou budú dookola blúdiť tie isté otázky.
Až neskôr som pochopila, že to nebolo o nás. Ale o mne… O tom, ako dlho budem klamať sama sebe. O tom, ako dlho vydržím ponižovanie len preto, že sa bojím priznať si, že ma ponižoval niekto, od koho som očakávala to isté, čo som mu dávala ja. Lásku. Jednoduchú a prostú lásku, ktorá sa však nikdy nezjaví tam, kde si to iba jedno zamilované srdce želá…
Coverphoto: Photo by Annika Palmari on Unsplash
