Spomínam si na to, ako som sa v tom najhoršom upokojovala, že sa niečo zmení. Vravela som si, že možno… Možno pochopíš, možno potrebuješ len čas, možno na niektoré veci dozreješ, možno ti začnem chýbať, prípadne si uvedomíš, čo všetko si mojím odchodom stratil. Za všetkým možno sa skrývalo presvedčenie, že sa raz vrátiš. Inak to byť nemohlo… Dnes sa pri tejto spomienke usmievam, ako sa ľudia zvyknú usmievať na malé dieťa, ktoré vysloví síce niečo roztomilé, no tak vzdialené od reality, od nekompromisného dospeláckeho sveta.

Ten úsmev je milý, ale je v ňom badať podtón myšlienky: Veď ty raz všetko pochopíš…

pinterest.com

V skutočnosti si však ty nemal byť ten, ktorý potrebuje niečo pochopiť. Bola som to ja. No my ľudia sme občas tak uzavretí vo svojom probléme, že za jediné a najlepšie východisko považujeme iba to, o čom sme snívali i predtým, ako sa daný problém objavil. Vo chvíľach, kedy som dúfala, že sa vrátiš, som iný pohľad na život a na lásku potrebovala ako soľ.

Vieš, prišlo obdobie, kedy som sa liečila… 

Liečila z teba, z toho, čo sa stalo, čo si vo mne zanechal. Niečo som nechala za sebou, čosi som si krvopotne odniesla. A toto obdobie mi dalo veľa. Najprv som chcela napísať, že si ma zmenil, ale pravdou je že ma zmenil ten čas, ktorý som už prežila bez teba.

Vždy keď totiž prežijeme vzťah, z ktorého sa musíme „otriasť“, naskytnú sa nám dve príležitosti. Môžeme sa zmeniť spôsobom, z ktorého budeme celý život ťažiť, alebo sa zmeníme tak, že nám všetky pocity, dojmy a domnienky, ktoré si z tejto skúsenosti odnesieme, ešte viac priťažia. 

Môžeme zatrpknúť a získať presvedčenie, že každý nám chce len ublížiť. Môžeme na základe jednej skúsenosti zgeneralizovať všetkých mužov a povedať si, že to už viac nechceme zažiť. Môžeme donekonečna čakať na niečo, čo sa nestane, a hnevať sa tých, ktorí sú šťastní. No rovnako si môžeme povedať, že jedna zlá skúsenosť nemôže ovplyvniť celý náš život, a na úplnom konci tohto obdobia aj tak zistíme, že to zlá skúsenosť vlastne nebola.

pinterest.com

Všetko je len o nás…

A v tom spočíva to čaro, ktoré mnohokrát nechceme vidieť. Ani ja som nebola iná. Keď sa totiž niekto vzťahy pretnú a skončia, zabúdame, že už to nie sme „my.“ Už to nie je „ty a ja“. Už som to bola len ja. Žiadne ty sa viac nekonalo, a kým som to pochopila, prešlo tak veľa času.

Zanechal si ma s otázkami v mysli, na ktoré som si musela odpovedať ja. Zostalo vo mne toľko spomienok, ktoré som si počas bezsenných nocí triedila sama. Musela som sa rozhodnúť, ktorá z nich má mať pre mňa význam a ktorej sa musím pustiť. Samotu som zaháňala úprimnosťou k sebe samej, učila som sa pustiť sa hnevu, priznať si i svoje chyby a odpustiť ti tie tvoje.

A vtedy som už nechcela, aby si sa vrátil. Vtedy som pochopila, že ak som prešla túto cestu sama a ty si pri mne nebol, nemám dôvod na teba čakať.

Coverphoto: Photo by Kate M on Unsplash

Facebook komentáre