Už od začiatku to bolo také… epické. Také príliš krásne na to, aký to malo rýchly spád. Nič, čo za to stojí, nič cenné predsa nezískame len tak… tak rýchlo. Bolo to bez obáv, že niečo nevýjde, bolo to bez žiarlivosti, bez boja o srdce toho druhého.
Bolo to len pár dní,
pár chvíľ,
len pár slov, po ktorých si začala veriť, že ti skutočne zahrieva srdce práve on. Nech urobil čokoľvek, akúkoľvek zbabelosť.. bola si na ňom závislá. Odpustila si neodpustiteľné. Potrebovala si jeho prítomnosť, jeho slová, jeho osobu. Verila si v neho. Niekedy sa to deje, že sa zamilujeme do nesprávneho človeka… do zlého človeka.
pinterest.com
Je to ťažké, zistiť, že naša láska, náš najobľúbenejší článok, je vlastne niekým, kto nás pomaly ničí. Oslabuje, ako choroba, ktorej sa musíme zbaviť, z ktorej sa musíme vyliečiť, ak chceme byť skutočne v poriadku… a skutočne šťastní. Nemôžme sa snažiť ju zmeniť, nejde to… Nepatrí k nám a to je to, čo si si uvedomila.
Je ťažké prijať to, že niekedy to najlepšie, čo máme, je niečo, čo sme vlastne nikdy nechceli.
Vedela si, čo musíš urobiť. Opustila si ho. Všetci si mysleli, že je to jednoduché rozhodnutie pri niekom, ako je on. Pri niekom, kto ti ublížil. No nebolo. Ty si milovala. Preplakala každú noc, ty si sa prestala mať rada bez neho, ty si stratila svoj kľud, svoje šťastie. Stratila si niečo, čomu si verila. Ty si mala zlomené srdce.
Bolelo ťa celé telo a nevedela si, čo robiť, ako si pomôcť, ako začať znova… žiť.
Po čase si napísala list, vypísala si sa zo všetkého zlého vnútri teba. Zlých myšlienok, pocitov, sĺz. Vypísala si zo seba bolesť a smútok. List si zahrabala do zeme medzi stromy, dala si tomu všetkému zbohom, jemu si dala zbohom. Urobila si niečo, čo ti pomohlo pohnúť sa ďalej… Vybrala si si seba a zabojovala za seba tam, kde nebolo vidieť cesty, ty si našla spôsob, ako si pomôcť vtedy, keď je to len na nás. Keď nám nikto iný nie je schopný poradiť ten správny liek…
Drahý,
od začiatku som vedela, že budeš dôležitým článkom v mojom živote a to si aj bol, bohužiaľ článkom, ktorý ma síce zmenil a urobil zo mňa dnes niekoho iného, no bez toho, aby si to mohol vidieť. Pretože si to nezaslúžiš. Bolesť, ktorú si mi prichystal, nebudem vedieť nikdy zabudnúť a jediné, čo chcem, je ju utíšiť, zodvihnúť biele vlajky a zmieriť sa s ňou, prijať ju. Vedieť, že tu bola a že je vo mne, no niekde, kde ukladáme všetky naše rany, tam kde už nepália a nebolia. Už nechcem myslieť na teba, skutočne.
Nechcem ťa vymazať zo seba, vždy budeš niekým, kto ma zmenil. Chcem ťa len vymazať zo svojej budúcnosti, nechcem už na teba viac myslieť. Rada by som prekonala strach z teba… Vždy keď na ulici niekoho podobného tebe vidím, zľaknem sa. Neviem prečo, asi je to po tom všetkom normálne. No nechcem to, nech ťa stretnem alebo nie… nechcem sa ťa viac báť.
Po tom, ako si ma volal kamarátkou a pritom si prespával u mňa každú noc, po tom ako si ma zatajoval pred ostatnými, po tom ako si rušil naše plány v čase ich diania, po tom ako si ma klamal a sklamal… už mám toho dosť. Mám dosť teba. Chcem ti odpustiť a odpustiť aj sebe, chcem odpustiť svojim myšlienkam, že život je príliš krutý. Pretože nie je. To ty si bol a ja len dúfam, že viac nebudeš, prajem si, aby bol z teba lepší človek, aby si bol človek, ktorému sa bude dať veriť …napriek tomu, že moju vieru v teba si úplne zničil. Asi sme si neboli súdení a všetko, čo sme spolu zažili, malo iný význam, ako som čakala. Lebo aj to sa občas deje. Tento list je pre teba, no najmä pre mňa. Nezostalo vo mne už nič, čo by som ti chcela ešte povedať, nič v sebe neskrývam, možno len vieru, že som si tým pomohla, že zajtra už budem myslieť na úplne niečo iné, nie na teba a na to, čo už sa nezmení.
Zbohom
coverphoto: pexels.com
Naša nová kniha o ženskom svete, ženskej sile a vzťahoch, Úlomky Ženy 2, je už dostupná aj s venovaním priamo u nás – TU.
