Vybrala som si seba.
Vybrala som si ľahké vstávanie z postele bez ťažkých myšlienok venovaných tebe.
Vybrala som si jemné krídla smerujúce k večnej a nikdy sa nekončiacej slobode.
Vybrala som si pevnú pôdu pod nohami, ktorá sa už neláme každým ďalším krokom. 

Po tvojom odchode vošli do môjho tela zázračné sily, ktoré ma rovno postavili na mohutnú životnú scénu. Zobral si si zo mňa to najlepšie v tých zamilovaných časoch, avšak teraz už to nie je pozeranie sa cez ružové okuliare, už je to čistá a jasná myseľ. Putovala som priepasťami, dolinami pod tmavou, zamračenou oblohou, dažďom… Prechádzala sa po strmých skalách, až v jeden moment… Som dorazila na úplný koniec púte. Do vlastného vnútra. Vnútra, zraneného osudom, spomienkami. 

unsplash.com

Spomienkami vanúcimi smerom k tebe… 

Bez teba som bola ľahkou korisťou v spoločnosti skvelo vyzerajúcich, večne šťastných ľudí.
Bez teba som bola terčom posmechu, sarkazmu, uštipačných slov.
Bez teba som nedávala každému jednému dňu šancu, aby sa stal tým najlepším dňom.
Bez teba som sa bála zhasnúť lampu, ktorá zabraňovala nočným morám vstúpiť mi do izby.
Bez teba som sa iba prežívala život.  

Bez teba…

Som našla samu seba. Na konci každého dňa som ostala sama pre seba, bez potrebných výčitiek. Našla som sa. Našla som hodnoty, o ktorých som nevedomky vedela, ale nedokázala som do nich nazrieť pri tebe. Našla som lásku… Lásku k sebe samej. Vybrala som si život bez tvojej prítomnosti. Vybrala som si život krásnej, žiariacej, sebavedomej ženy, s tým už nehanblivým úsmevom a nekonečnej dávky oslnivej energie. A teraz tu…

„Vedome, nevedome počnúc preplakanými dňami, nocami stojím pred tebou vyrovnane krásna a plná nekonečnej seba lásky.

Stojím na pevných nohách, ktoré sa neboja vykročiť dopredu, lebo v žilách im koluje intenzívna sila odhodlania ísť za slnkom budúcnosti. Stojím priamo, bez akéhokoľvek menšieho zaváhania, aby si nemal ani jednu šancu o mne opäť zapochybovať.
Stojím tu pred človekom, ktorý vo mňa neveril, skákal mi do reči, znevažoval moje myšlienky, názory a nikdy nebol tam, kde som ho nesmierne potrebovala. 

unsplash.com

Prečo mám teraz ten zvláštny pocit? 

Pocit, ktorý mňa dáva do žiari reflektorov a teba do desivej tmy? Poznáš to? Pripomína ti to niečo? Vymenili sme si hlavné roly v našom spoločnom dejstve a ty len nevedomky hľadíš pred seba, bez slov… Čím to je? 

Tie dni, kedy si nebýval doma, som utekala pred vlastnými démonmi, ktorí sa ma snažili dolapiť a uväzniť do ich ťažkých, železných okov. Plač, vyčerpanie, úzkosť, depresia mnou lomcovali už pri vstávaní z postele. 

A nakoniec…

V jeden deň, v jedno upršané, chladné ráno, kedy slnko bolo stále skryté za šedými mrakmi som napokon vstala… Vstala som, podišla ku veľkému zrkadlu v úzkej, bytovej chodbičke. Chvíľu som pohľadom behala od pravého rohu do toho ľavého a mlčala. Po chvíli som sa odhodlala pozrieť priamo. Pohľadom som neuhýbala, už som sa len skúmala… Každý kúsok tela bol mesiacmi prekrývaný tmavým oblečením bez farieb. Krivky som si zahaľovala, lebo som sa necítila žensky…

Zahaľovala sa, utekala pred sebou, a pritom som mrhala vlastným potenciálom, vedúcim k lepšiemu, zdravšiemu ja… A pritom stačilo pomalým krokom vykročiť, lebo už aj ten najmenší krok vedie na to veľké javisko…

S hrdosťou v očiach sa pozerám na seba a už nemám výčitky… 

unsplash.com

Prijala som sa. Prijala som sa s každou jazvou, s každým kilom, s každou slzou, s každou ranou a s každým úderom. Zvládla som to… Zvládla som vstať a vykročiť – aj napriek všetkým obávam, ktoré si do mňa vložil. Zvládla som sa pozrieť cez bytové okná a uvidieť Slnko aj za mrakmi. Zvládla som sa nebáť opäť zamilovať. Zamilovať sa do života. 

Prežiť neľahké dni s úsmevom a prijať nastávajúci pád, ktorý ma ide vyskúšať, či dokážem znovu vstať. Vstať a vybrať si radosť pred strachom. Vybrať si drinu pred nekončiacim útekom. Vybrať si smiech pred plačom. Vybrať si seba pred tebou.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Lebo nič sa nezmení...

Možno si si ukradol pre seba časť mňa, no neukradol si to najvzácnejšie, čo stále nosím ukryté v dlaniach. Moje milované JA.
Ďakujem ti za tvrdé lekcie, ktoré ma skúšali, či vydržím alebo padnem, lebo vďaka nim som vyhrala.

Vyhrala som. SEBA…

Autor: Bea Gavlasová

Coverphoto: unsplash.com

Facebook komentáre