Keď som sa po rozchode vyhrabala z toho najväčšieho citového bahna, zistila som, že vlastne ani neviem, vďaka čomu som z toho zrazu „vonku“. Bol to tak pomalinký, plynulý a vskutku i nevedomý proces, až ma samu prekvapilo, že je to zrazu skutočnosť. A tak som začala pátrať… Analyzovať, pýtať sa, porovnávať, hľadieť do minulosti aj skúmať prítomnosť. Veď predsa po rokoch toho utrpenia sa nemohol stať zázrak, alebo?
Dnes si nie som istá, či to môžem nazvať zázrakom. Ale viete, na čo som prišla? Že v období, keď ma veľa vecí mrzelo, keď som sa utápala v smútku, chcela som sa vrátiť v čase a zmeniť všetko tak, aby som v súčasnosti mohla prežívať happy end, som zabúdala na jednu „maličkosť“… Maličkosť, ktorá je však podstatnejšia ako čokoľvek iné.
unsplash.com
Práve táto naoko drobnosť, ktorú my všetci tak často prehliadame, mala na svedomí všetok môj žiaľ, neistotu a ľútosť za láskou, ktorá ma v konečnom dôsledku nikdy nespasila, len ma poriadne bolela. Vďaka tomu, že som ju prestala ignorovať, nastal v mojom živote malý veľký prevrat a z Lucie, ktorú toho toľko mrzí, sa stala žena, ktorá je nad vecou.
Tou „maličkosťou“ je fakt, že aj na mne záleží…
Zvláštne, však? Hlavne v tejto dobe, keď všade počúvame, akí sme my ľudia sebci a ako pozeráme len na svoje blaho. Keď nám každý vraví, že sa nemôžeme pozerať na druhých, pretože to nerobí nikto, a tak my musíme byť tými, čo majú najširšie lakte… Tak práve v tejto dobe aj napriek všetkým predsudkom, ktoré k nej máme, nachádzame okolo seba čoraz viac bytostí, ktoré zabúdajú, že aj na nich záleží.
Ja som bola jednou z nich. Bola som ženou, ktorá vyrovnanosť len predstierala, a možno mi to šlo natoľko, že som o tom presvedčila druhých, no samu seba určite nie. Odrazilo sa to všade, kde sa len mohlo. V mojich vzťahoch, v stopách, ktoré vo mne tieto vzťahy zanechali, vo vnímaní samej seba a dokonca aj v tom, ako ma vnímali iní.
Pretože nik nebude hrať čistú hru s niekým, kto si sám seba neváži…
Nie je to žiadna rozprávka ani úryvok z motivačnej príručky. Je to jednoducho život. Takto to funguje – ak druhým ukážeš, že nerešpektuješ seba, nebudú ťa rešpektovať ani oni. Vycítia to, využijú to vo svoj prospech a použijú proti tebe.
Vyrovnaná žena vie, že na nej záleží… Pretože sa prijala. Pretože žije vo svete, od ktorého neočakáva nič viac, len to, že jej poskytne priestor pre jej sny. Pretože sa jej ten svet nerúca okamžite po tom, ako niekto zaradí spiatočku a rozhodne sa od nej odísť. Pretože sa už lekcií nebojí, ale chvíľu si počká, kým pochopí, že za ne môže byť vďačná. Vyrovnaná žena vie, že na nej záleží, a tak si k sebe nepustí nikoho, komu by na nej nezáležalo.
unsplash.com
A práve toto mi chýbalo…
To bol ten povestný krôčik k uzdraveniu po rozchode. Vlastne to boli len dve maličkosti, ktoré sa niesli ruka v ruke – chýbali mi vyrovnanosť a vedomie, že ja som tá, na ktorej záleží.
Zrazu to, čo vo mne ten muž zanechal, nebolo o mne. Udržala som si odstup. Každým dňom čoraz väčší… A pochopila som, že je to o ňom. Že za to, že mi sľuboval nesplniteľné, nemôžem ja. Že jeho nevera nemôže útočiť na ten odraz, ktorý každodenne vídam v zrkadle. Že ak on nehral čistú hru, nemôžem sa ja cítiť mizerne.
Môže ma to naštvať, rozčarovať, sklamať… Ale nemôže to zapríčiniť, že sa budem cítiť menejcenne. Ako tá, ktorú niekto použil, odhodil a zďaleka obišiel. Chýbala mi vyrovnanosť. A tým pádom mi chýbalo všetko, za čo som dnes vďačná…
Coverphoto: Photo by Good Faces on Unsplash
O tom, prečo je dôležité mať zdravý vzťah k sebe samému, je aj kniha z našej redakcie Stretni sám seba. Nájdete ju v každom dobrom kníhkupectve a aj v našom eshope TU.
